9.4.1 Daň z pridanej hodnoty ako náklad
Ing. Ján Mintál
Ing. Ivan Bulánek
Mechanizmus fungovania DPH
Platiteľ dane, ktorý uskutočňuje len také plnenia, ktoré všetky podliehajú DPH, z prijatých plnení má po splnení podmienok vymedzených v ustanoveniach § 49 zákona plný nárok na odpočítanie dane. To znamená, že daň, ktorú odvedie do štátneho rozpočtu, predstavuje rozdiel medzi výstupom z uskutočnených plnení a vstupom z prijatých plnení. DPH je u takéhoto platiteľa DPH neutrálna, daň z uskutočnených plnení (z vystavených faktúr) uhradí odberateľ (v ideálnom prípade, ak by boli uhradené všetky pohľadávky) a DPH z prijatých plnení od dodávateľov (z prijatých faktúr) si odpočíta od dani na výstupe.
Ak sú prijaté plnenia vyššie, ako vzniká daňová povinnosť z uskutočnených plnení, rozdiel, t.j. nadmerný odpočet si platiteľ dane odpočíta od daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, resp. správca dane pri splnení zákonných podmienok nadmerný odpočet platiteľovi dane vráti.
Na základe ustanovenia § 21 ods.2 písm. i) ZDP nie je daň z pridanej hodnoty možné uplatniť ako daňový náklad resp. výdavok, avšak len u platiteľov tejto dane. Výnimkou sú prípady uvedené priamo v zákone o dani z príjmov a dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovaná ako náklad.
Podľa zákona o dani z príjmov možno ako daňový náklad resp. výdavok uplatniť daň z pridanej hodnoty vtedy:
-
ak je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný túto daň odviesť pri zrušení registrácie podľa § 81 ods.6 ZDPH. Aj z tohto prípadu však existuje výnimka uvedená v § 17 ods. 3 písm. d) bodu 2 ZDP, konkrétne ide o daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie platiteľa DPH podľa § 81 zákona o DPH, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
-
ak na odpočítanie DPH platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok zo zákona, okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods.5 ZDP,
Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP“, z dôvodu že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie. Môže príslušnú neodpočítanú daň zahrnúť do daňových výdavkov?
ZDP ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti - platiteľovi DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch. Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (ZDPH ustanovuje v rámci § 49, kedy platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.
-
ak na odpočítanie DPH platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok z dôvodu, že ide o pomernú časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom, okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 ZDP,
Novelou ZDP účinnou od 1. januára 2011 došlo v rámci uvedenej problematiky z dôvodu právnej istoty k spresneniu a rozšíreniu ustanovenia § 19 ods.3 písm. k) ZDP tak, aby bolo zrejmé, kedy je daň z pridanej hodnoty zaplatená daňovníkom v inom členskom štáte EÚ uznaným daňovým výdavkom. Počnúc zdaňovacím obdobím roku 2011 tak je možné ako daňový náklad uplatniť aj takú daň z pridanej hodnoty:
-
pri ktorej má platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie v zmysle…
