Daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2023

9.1 Daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2023

Ing. Ivana Redekyová, Ing. Eva Mihalíková, Mgr. Lucia Hanusová, HA-NA Consult

Začiatok roka je každoročne spojený s povinnosťou daňovníka – fyzickej, ako aj právnickej osoby vysporiadať si svoje daňové záležitosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Vysporiadanie daňovej povinnosti za predchádzajúci rok môže fyzická osoba realizovať dvoma spôsobmi:

• osobne prostredníctvom podaného daňového priznania, alebo

• sprostredkovane cez zamestnávateľa, vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň (ďalej len "ročné zúčtovanie“).

Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby ako aj zdanenie jednotlivých príjmov vyplýva fyzickej osobe zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP“). Okrem toho musí daňovník pri podávaní daňového priznania vychádzať aj zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "daňový poriadok“).

V našom príspevku sa budeme venovať daňovníkovi – fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, inak povedané rezident Slovenskej republiky, je vymedzený v § 2 písm. d) ZDP bod 1 a jeho predmetom dane je v súlade s ustanovením § 2 písm. f) ZDP príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

1. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby

2. Dobrovoľné podanie daňového priznania

3. Daňové priznanie – tlačivo

4. Prílohy daňového priznania a účtovná závierka

5. Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane

6. Spôsob podania daňového priznania

7. Opravné a dodatočné daňové priznanie

8. Príjmy fyzickej osoby

9. Základ dane a daňová strata

10. Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti

11. Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

12. Čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku

13. Čiastkový základ dane z ostatných príjmov

14. Samostatný základ dane

15. Nezdaniteľné časti základu dane

16. Zamestnanecká prémia

17. Daňový bonus

18. Praktický príklad na vyplnenie daňového priznania typ B

To, či je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie alebo nie, je závislé od výšky zdaniteľných príjmov tejto osoby dosiahnutých v príslušnom zdaňovacom období, ale aj od iných skutočností vyplývajúcich zo ZDP a daňového poriadku.

Podľa ust. § 15 ods. 1 ZSD daňového poriadku je daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva zo ZDP, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

Skutočnosť, kedy je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie, vyplýva z ustanovenia v § 32 ZDP. Za zdaňovacie obdobie roku 2023 je povinný podať daňové priznanie ten daňovník, ktorý za toto zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 461,41 €. Daňové priznanie je však povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy v roku 2023 síce nepresiahli sumu 2 461,41 €, ale vykázal z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovú stratu. Pre posúdenie skutočnosti, či je daňovník povinný podať daňové priznanie alebo nie, sa do úhrnu zdaniteľných príjmov nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP), ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 ZDP) alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Daňové priznanie je v súlade s ust. § 32 ods. 2 ZDP povinný podať aj daňovník, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia poberal len príjmy zo závislej činnosti presahujúce 2 461,41 €, a to vtedy, ak:

• príjmy zo závislej činnosti plynú daňovníkovi od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v SR stálu prevádzkareň;

• príjmy zo závislej činnosti plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov, ktoré sú uvedené v § 32 ods. 4 ZDP;

• nemožno z príjmov zo závislej činnosti zraziť preddavok na daň;

• daňovník nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania;

• daňovník požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne (do 15. februára 2024) doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania.

Povinnosť podať daňové priznanie vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 3 ZDP aj tomu daňovníkovi, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ale v príslušnom zdaňovacom období:

• poberal príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa;

• iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2023 nie je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 €, resp. nevykázal daňovú stratu. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, že daňovník je registrovaný na daňovom úrade a bolo mu pridelené DIČ. V tomto prípade však odporúčame daňovníkovi, aby listom správcovi dane oznámil, že daňové priznanie nebude podávať a tiež dôvod nepodania daňového priznania.

Daňové priznanie nie je povinný podať ani daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy síce presiahli sumu 2 461,41 €, avšak spĺňa jednu z podmienok vymedzených v § 32 ods. 4 ZDP, a to:

• dosiahol príjmy len zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa vyššie spomínaného § 32 ods. 2 ZDP, alebo

• dosiahol len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 citovaného zákona, alebo

• dosiahol príjmy, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

• dosiahol príjmy zo závislej činnosti, ktoré mu plynú ako zamestnancovi Európskej únie alebo jej orgánov, a ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

• dosiahol príjmy, ktoré sú od dane oslobodené.

Daňové priznanie môže podať aj ten daňovník, ktorému zo ZDP nevyplýva povinnosť podania daňového priznania. Ak sa takýto daňovník rozhodne "dobrovoľne“ podať daňové priznanie, musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Ak daňovník podá daňové priznanie za rok 2023 síce "dobrovoľne“, ale po uplynutí zákonnej lehoty, správca dane mu uloží pokutu za oneskorené podanie daňového priznania podľa daňového poriadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že daňové priznanie podal, hoci nebol povinný.

S dobrovoľným podaním daňového priznania sa stretávame prevažne vtedy, keď je podanie daňového priznania pre daňovníka výhodné a podaním daňového priznania daňovníkovi vznikne daňový preplatok. Preplatkom je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Aby takáto situácia nastala, musí byť v priebehu zdaňovacieho obdobia zrazený preddavok na daň, resp. daň a suma preddavkov, resp. dane musí byť vyššia ako je daň vyčíslená v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 1:

Daňovník, ktorý bol k 1. 1. 2023 poberateľom starobného dôchodku, poberal v priebehu roku 2023 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v celkovej výške 1 800 €. Zamestnávateľ mu z uvedených príjmov zrazil poistné vo výške 72 € a preddavok na daň vo výške 328,32 €. Okrem príjmu zo závislej činnosti poberal daňovník aj zdaniteľné príjmy z kapitálového majetku – úroky z bežného účtu, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou a zrazením dane sú daňovo vysporiadané. Daňovník sa rozhodne, že hoci nie je povinný, daňové priznanie za rok 2023 podá. Pri podaní daňového priznania bude aplikovať ustanovenie § 46a ZDP, podľa ktorého sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 € alebo ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka – fyzickej osoby, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (t. j. za rok 2023 nepresiahnu sumu 2 461,41 €). Na riadku č. 56 daňového priznania typ A daňovník uvedie daň vo výške 0 € a na riadku 72 daňového priznania typ A vyčísli preplatok vo výške 328,32 €, ktorý mu správca dane vráti na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania.

V súlade s ust. § 15 ods. 4 ZSD daňového poriadku daňové priznanie sa podáva na tlačive. Ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Vzory tlačív daňových priznaní v súlade s ust. § 15 ods. 5 daňového poriadku ustanoví MF SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vzory daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2023 boli ustanovené opatrením MF SR č. MF/013088/2023-721. Tak ako v minulosti, aj pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023 môže fyzická osoba podať daňové priznanie na dvoch typoch tlačív.

Daňové priznanie typ A (MF/013085/2023-721) podáva fyzická osoba, ktorá v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2023 dosiahla zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti.

Daňové priznanie typ B (MF/013086/2023-721) podáva daňovník, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy alebo kombináciu týchto príjmov, presahujúce v úhrne sumu 2 461,41 €.

V súlade s opatrením č. MF SR č. MF/013088/2023-721 sa vzory tlačív daňových priznaní použijú pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. 12. 2023. Toto je dôležité v prípade podávania daňového priznania za zomrelého daňovníka, kedy sa daňové priznanie za príslušnú časť roka v súlade s ust. § 49 ods. 4 ZDP podáva v lehote do troch mesiacov od úmrtia daňovníka. Ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na 31. 12. 2023 a skôr, daňové priznanie sa podá na tlačivách uverejnených v opatrení MF/016141/2022-721 (daňové priznanie typ A číslo MF/016138/2022-721, daňové priznanie typ B číslo MF/016139/2022-721). Ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na 1. 1. 2024 a neskôr, daňové priznanie sa podá na tlačivách uverejnených v opatrení MF SR č. MF/013088/2023-721 (daňové priznanie typ A číslo MF/013085/2023-721, daňové priznanie typ B číslo MF/013086/2023-721).

Príklad č. 2:

Daňovník, ktorý zomrel 28. 9. 2023, dosiahol v roku 2023 príjmy zo závislej činnosti a ostatné príjmy presahujúce sumu 2 461,41 €. V súlade s ust. § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný podať daňové priznania za rok 2023 za zomrelého daňovníka v lehote do 28. 12. 2023. Účinne podané daňové priznanie bude na tlačive daňového priznania typ B číslo MF/016139/2022-721, t. j. na tlačive daňového priznania typ B, ktoré sa podávalo za zdaňovacie obdobie roku 2022.

Príklad č. 3:

Daňovník, ktorý zomrel 5. 10. 2023, dosiahol v roku 2023 príjmy zo živnosti presahujúce sumu 2 461,41 €. V súlade s ust. § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný podať daňové priznania za rok 2023 za zomrelého daňovníka v lehote do 5. 1. 2024. Účinne podané daňové priznania bude na tlačive daňového priznania typ B číslo MF/013086/2023-721, t. j. na tlačive daňového priznania typ B, ktoré sa podáva za zdaňovacie obdobie roku 2023.

Podľa ust. § 49 ods. 1 ZDP sú prílohou daňového priznania aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

Prílohou daňového priznania typ A sú doklady uvedené v tlačive daňového priznania:

Doklady preukazujúce nárok na daňový bonus:

a) doklad preukazujúci, že ide o dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo dieťa druhého z manželov, napr. kópia rodného listu dieťaťa, kópia rozhodnutia o osvojení dieťaťa a pod.;

b) u dieťaťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku:

• potvrdenie školy, že dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo

• potvrdenie príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, alebo

• potvrdenie príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Ak daňovník za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, takéto doklady predložil svojmu zamestnávateľovi a zamestnávateľ mu priznal daňový bonus v plnej výške, uvedené doklady nie sú prílohou daňového priznania.

c) všetky kópie potvrdení o príjmoch zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí;

d) potvrdenie o výkone dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v rozsahu najmenej 40 hodín. Toto potvrdenie predkladá k daňovému priznaniu daňovník, ktorý v zdaňovacom období roku 2023 vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, a to počas najmenej 40 hodín. Takýto daňovník poukazuje v súlade s ust. § 50 ZDP podiel zaplatenej dane do výšky 3 % svojej daňovej povinnosti, a nie do výšky 2 % dane.

Prílohou daňového priznania typ B sú doklady uvedené v tlačive daňového priznania:

1. doklady preukazujúce nárok na daňový bonus – viď daňové priznanie typ A;
2. všetky kópie potvrdení o príjmoch zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí;
3. kópia zmluvy o združení, ak je daňovník účastníkom združenia bez právnej subjektivity;
4. kópie potvrdení o príjmoch zdaňovaných daňou vyberanou zrážkou, pri ktorých sa daňovník v súlade s ust. § 43 ods. 6 ZDP rozhodol daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok;
5. potvrdenie o výkone dobrovoľníckej činnosti podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v rozsahu najmenej 40 hodín. Toto potvrdenie predkladá k daňovému priznaniu daňovník, ktorý v zdaňovacom období roku 2023 vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, a to počas najmenej 40 hodín. Takýto daňovník poukazuje v súlade s ust. § 50 ZDP podiel zaplatenej dane do výšky 3 % svojej daňove povinnosti, a nie do výšky 2 % dane.

Podľa ust. § 49 ods. 11 ZDP je daňovník na účely podania daňového priznania povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa ZDP a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o účtovníctve“).

V súlade s ustanovením § 49 ods. 11 ZDP účtovná závierka nie je prílohou daňového priznania, ale samostatným podaním, ktoré je daňovník, účtovná jednotka, povinný uložiť podľa zákona o účtovníctve v lehote na podanie daňového priznania. Uložením účtovnej závierky miestne príslušnému daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne sa v súlade s ust. 23b ods. 5 zákona o účtovníctve má za to, že si účtovná jednotka splnila povinnosť uloženia a zverejnenia účtovnej závierky podľa zákona o účtovníctve (do registra účtovných závierok). Daňovník môže účtovnú závierku predložiť správcovi dane ako samostatné podanie spolu s daňovým priznaním, ale aj v iný deň ako podá daňové priznanie, musí však dodržať zákonnú lehotu 31. 3. 2024. Účtovná závierka sa nezahŕňa do počtu príloh daňového priznania.

Účtovná závierka obsahuje:

1. u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva tieto súčasti:

   • Súvaha Úč POD 1-01

   • Výkaz ziskov a strát Úč POD 2-01

   • Poznámky Úč POD 3-04

2. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva tieto súčasti:

   • Výkaz o príjmoch a výdavkoch Úč FO 1-01

   • Výkaz o majetku a záväzkoch Úč FO 2-01

Poznámka: Vyššie uvedené účtovné výkazy predkladá účtovná jednotka definovaná v § 1 ods. 2 ZoÚ zákona o účtovníctve. Na účely zákona o účtovníctve sa za účtovné jednotky považujú fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú na daňové účely svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak daňovník s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňuje pri vyčíslení základu dane výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a v súlade s ust. § 6 ods. 14 ZDP vedie daňovú evidenciu, nie je účtovnou jednotkou, a teda ani nepredkladá správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania účtovnú závierku. Rovnako účtovnou jednotkou nie je ani daňovník s príjmami z prenájmu, ktorý sa v súlade s ust. § 6 ods. 13 ZDP rozhodol viesť účtovníctvo. Znamená to, že ani tento daňovník nepredkladá správcovi dane účtovnú závierku.

Lehota na podanie daňového priznania je ustanovená v § 49 ZDP a je viazaná na koniec zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacím obdobím fyzickej osoby je kalendárny rok (§ 2 písm. l) ZDP). Daňové priznanie je fyzická osoba povinná podať do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2023 je daňovník – fyzická osoba povinný podať do 02. apríla 2024.

Fyzická osoba, ktorá chce podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2023 v predĺženej lehote, postupuje v súlade s ust. 49 ods. 3 ZDP. Skutočnosť, že si daňovník predlžuje lehotu na podanie daňového priznania oznámi daňovník správcovi dane. Oznámenie musí podať správcovi dane elektronicky do lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 02. 04. 2024 a v oznámení uvedie, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov daňovníka sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie.

Ak daňovník oznámi v zákonom stanovenej lehote, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, pretože súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, v oznámení uvedie túto skutočnosť, a v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní sankčný postih podľa osobitného predpisu (§ 156 ZSD daňového poriadku).

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa dediči nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka aj osoba podľa osobitného predpisu, t. j. osoba, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP Zákonníka práce. Správca dane môže lehotu na podanie daňového priznania za zomrelého daňovníka na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť musí byť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania.

V prípade, že mal daňovník pred svojím úmrtím povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka aj osoba, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP Zákonníka práce. Aj v tomto prípade môže správca dane lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča, podanú najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predĺžiť.

Vo všeobecnosti platí, že v lehote na podanie daňového priznania, resp. v predĺženej lehote, je daňovník, dedič alebo osoba na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP Zákonníka práce, povinný daň aj zaplatiť. Výnimkou je situácia, keď správca dane do lehoty na podanie daňového priznania neoznámil daňovníkovi číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka. V takomto prípade je daňovník povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia o čísle účtu, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba, na ktorú prešli mzdové nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP Zákonníka práce.

V súlade s ust. § 49 ods. 1 ZDP podáva fyzická osoba daňové priznanie správcovi dane.

Daňové priznanie sa podáva na daňový úrad osobne alebo ho možno doručiť poštou. Daňové priznanie možno podať aj telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, pričom ustanovenie § 13 ods. 6 ZSD daňového poriadku nie je týmto dotknuté. Daňové priznanie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Podľa ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku sa podanie urobené elektronickými prostriedkami podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

Možnosť podať daňové priznanie elektronickými prostriedkami sa pre niektorých daňovníkov s účinnosťou od 1. 1. 2018 zmenila na povinnosť. Podľa ust. § 14 ods. 1 daňového poriadku má od 1. 1. 2018 povinnosť doručovať všetky podania (teda aj daňové priznanie) elektronickými prostriedkami:

1. daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,
2. daňový poradca za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní,
3. advokát za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní,
4. zástupca okrem daňového poradcu a advokáta za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorý zastupuje pri správe daní.

Prílohy k podaniu môžu vyššie uvedené subjekty doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.

Znamená to, že daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňový poradca za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní a advokát za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorý zastupuje pri správe daní, ktorí budú podávať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019, musia ho podať výlučne elektronickými prostriedkami.

Inštitút podávania opravného a dodatočného daňového priznania je upravený v § 16 daňového poriadku. Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať v súlade s ust. § 16 ods. 1 daňového poriadku opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.

Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania ustanovenej v ZDP vymedzuje daňový poriadok situácie, kedy je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie a kedy má možnosť podať dodatočné daňové priznanie.

Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania ustanovenej v ZDP zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je v súlade s ust. § 16 ods. 2 ZSD daňového poriadku povinný podať dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po zistení uvedených skutočností s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať aj v prípade, ak zistí, že daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená alebo ak je daňová strata nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Dodatočné daňové priznanie možno podať aj dobrovoľne, a to v prípadoch, ak daňovník zistí, že:

• daň má byť nižšia, ako je daň uvedená v podanom daňovom priznaní;

• daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená;

• daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo

• daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. Ak daňovník podá v tomto prípade dodatočné daňové priznanie v posledný rok sedem ročnej lehoty uvedenej v § 69 ods. 1 poslednej vety daňového poriadku, táto lehota sa predĺži o jeden rok odo dňa doručenia dodatočného daňového priznania, pričom v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Opravné ako aj dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo ak sa podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.

Príjmy fyzickej osoby delíme na príjmy, ktoré:

• sú predmetom dane,

• nie sú predmetom dane – § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 ZDP.

Príjmy, ktoré sú predmetom dane, sú:

• príjmy oslobodené od dane – § 5 ods. 7 a § 9 ZDP,

• zdaniteľné príjmy.

Vzhľadom na rozsah tohto príspevku nebudeme podrobne rozoberať príjmy vylúčené z predmetu dane a príjmy oslobodené od dane, na niektoré z týchto príjmov však upozorníme v nasledujúcich častiach na konkrétnych príkladoch.

Zdaniteľný príjem je definovaný v § 2 písm. h) ZDP a je to príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.

Zdaniteľné príjmy sa rozdeľujú na:

• príjmy zo závislej činnosti – § 5 ZDP,

• príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu – § 6 ZDP,

• príjmy z kapitálového majetku – § 7 ZDP,

• ostatné príjmy – § 8 ZDP.

Do daňového priznania sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy daňovníka, fyzickej osoby. Výnimkou sú príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia, ak ide o podielové listy, ktoré boli obstarané do 31. decembra 2003, na ktoré sa v súlade s ust. § 52b ods. 11 ZDP a § 52 ods. 20 ZDP aplikuje oslobodenie od dane a to tak, že ich daňovník uvedie do daňového priznania, avšak nezahrnie ich do základu dane a zrazenú daň vyberanú zrážkou uplatní ako preddavok.

Do daňového priznania sa neuvádzajú zdaniteľné príjmy:

• zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP, pri ktorých sa daňová povinnosť daňovníka považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky;

• zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP, pri ktorých je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok, ak sa daňovník rozhodne a považuje tieto príjmy vykonaním zrážky dane za vysporiadané.

Príjmy zdaňované zrážkovou daňou sú vymedzené v § 43 ZDP a vo všeobecnosti sa považujú za daňovo vysporiadané a do daňového priznania sa neuvádzajú.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 6 ZDP sa daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Ďalej toto ustanovenie v písm. a) až d) taxatívne vymedzuje, kedy je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň. U fyzickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. u rezidenta SR, ide len o jeden druh príjmu, a to o príjem z podielových listov dosiahnutý z ich vyplatenia (vrátenia). Pri tomto príjme má daňovník v súlade s ust. § 43 ods. 7 ZDP možnosť rozhodnúť sa, či bude predmetný príjem považovať zrazením zrážky dane za daňovo vysporiadaný (t. j. nezahrnie ho do daňového priznania), alebo bude zrazenú daň považovať za preddavok, príjem zahrnie do základu dane prostredníctvom podaného daňového priznania a zrazenú daň si započíta na úhradu výslednej dane. Pri ostatných príjmoch zdaňovaných zrážkovou daňou nemá fyzická osoba – rezident Slovenskej republiky možnosť predmetný príjem zahrnúť do základu dane a zrazenú daň považovať za preddavok.

Príklad č. 4:

Daňovník, ktorý bol k 1. 1. 2023 poberateľom starobného dôchodku a v priebehu roku 2023 mu bol vyplatený starobný dôchodok vo výške 4 000 €, dosiahol v roku 2023 príjem zo spätného vyplatenia podielového listu. Podielový list nadobudol v roku 2021 za 1 000 €. Hodnota vráteného podielového listu bola 1 127 €. Podielový fond v súlade s § 43 ods. 10 ZDP zdanil základ dane 127 € (1 127 – 1 000) zrážkovou daňou vo výške 24,13 € (127 x 19 %). V súlade s ust. § 43 ods. 6 písm. c) ZDP sa daňovník môže rozhodnúť, či uvedený príjem bude považovať za daňovo vysporiadaný a do daňového priznania ho neuvedie, alebo uvedený príjem zahrnie do základu dane a zrazenú daň bude považovať za preddavok. Daňovník sa rozhodol, že tento príjem zahrnie do základu dane a zrazenú daň bude považovať za preddavok. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2023 uvedie daňovník príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. g) ZDP vo výške 1 127 €. Pri podaní daňového priznania bude aplikovať ustanovenie § 46a ZDP, na riadku 96 daňového priznania uvedie daň vo výške 0 €, na riadku 129 uvedie daň vyberanú zrážkou považovanú za preddavok v sume 24,13 € a v tejto výške vyčísli na riadku 136 preplatok, ktorý mu správca dane vráti na základe žiadosti. Upozorňujeme, že pre posúdenie výšky príjmu v súvislosti s nevyrubením dane podľa § 46a ZDP je smerodajný celkový zdaniteľný príjem daňovníka (v našom príklade 1 127 €) a nie základ dane pre zdanenie zrážkovou daňou (v našom príklade 127 €). Znamená to, že ak by daňovník nadobudol podielový list za 4 000 € a dosiahol by príjem z jeho spätného vyplatenia 4 127 €, zrážkovej dani by podliehala tiež len suma 127 € (t. j. rozdiel medzi príjmom a výdavkom), avšak daňovník by nemohol aplikovať § 46a ZDP a pri podaní daňového priznania by mu nevznikol preplatok.

Príklad č. 5:

Daňovník – študent, vyhral v roku 2023 peňažnú výhru vo vedomostnej súťaži vo výške 1 800 €. Organizátor súťaže zdanil príjem daňou vyberanou zrážkou vo výške 342 € (1 800 € x 19 %). Tento príjem je daňovo vysporiadaný, daňovník sa nemôže rozhodnúť, že príjem zahrnie do základu dane a zrazenú daň bude považovať za preddavok.

Príjmy z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva sa zahŕňajú do základu dane a následne ich daňovník uvádza do daňového priznania v súlade s ustanovením § 4 ods. 8 ZDP. Manželia tieto príjmy zahrnú do základu dane v rovnakom pomere, alebo v pomere, na akom sa dohodnú. ZDP neustanovuje, ako má táto dohoda vyzerať a táto dohoda nemusí byť písomná. V rovnakom pomere, v akom sa rozdeľujú príjmy, sa medzi manželov delia aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. Manželia sa môžu dohodnúť na akomkoľvek pomere zahŕňania predmetných príjmov do základu dane, napr. na pomere 50:50, 20:80, ale aj 100:0. Toto ustanovenie je možné využiť v súvislosti s aplikáciou oslobodenia od dane podľa § 9 ZDP, v súvislosti s povinnosťou podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, resp. aplikovaním ustanovenia § 46a ZDP o minimálnej výške dane. V nasledovných príkladoch poukážeme na spôsob riešenia konkrétnych situácií v nadväznosti na ust. § 4 ods. 8 ZDP.

Príklad č. 6:

Manželia, obaja dôchodcovia, prenajímajú nehnuteľnosť. V roku 2023 dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 4 600 €. Rozhodli sa, že uvedené príjmy budú deliť v pomere 50:50, t. j., každý z manželov bude posudzovať príjem z prenájmu vo výške 2 300 €. Každý z manželov uplatní oslobodenie príjmu z prenájmu podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP vo výške 500 € a vyčísli zdaniteľné príjmy v sume 1 800 €. Manželia nedosiahli v roku 2023 žiadne iné zdaniteľné príjmy a keďže ich zdaniteľné príjmy z prenájmu sú nižšie ako je polovica nezdaniteľnej časti základu dane (suma 2 461,41 €), nie sú povinní podať daňové priznanie.

Príklad č. 7:

Manželia, obaja dôchodcovia, prenajímajú nehnuteľnosť. V roku 2023 dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 6 000 € a vynaložili daňové výdavky vo výške 4 500 €. Rozhodli sa, že uvedené príjmy a daňové výdavky budú deliť v pomere 47:53, t. j. na manželku pripadnú príjmy v sume 2 820 € a výdavky v sume 2 115 € a na manžela pripadnú príjmy v sume 3 180 € a výdavky v sume 2 385 €. Každý z manželov uplatní oslobodenie príjmu z prenájmu podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP vo výške 500 € a vyčíslia zdaniteľné príjmy v sume manželka 2 320 € a manžel 2 680 €. Manželia nedosiahli v roku 2023 žiadne iné zdaniteľné príjmy. Keďže manželkine zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 €, nie je povinná podať daňové priznanie. Manžel podá daňové priznanie, v ktorom uvedie zdaniteľné príjmy v sume 2 680 € a k nim prislúchajúce daňové výdavky v sume 2 122,47 € [2 385 x (2 385 : 2 680)] a vyčísliť svoju daňovú povinnosť. 

Príklad č. 8:

Manželia predali v marci 2023 byt, ktorý vlastnia od 18. 9. 2010. Manželka má v byte trvalý pobyt od roku 1998, manžel trvalý pobyt v byte nemá. V súlade s ust. § 52j ods. 2 ZDP sa na oslobodenie príjmu z predaja bytu nadobudnutého do 31. 12. 2010 použije ust. § 9 ods. 1 písm. a) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2010. Podmienky oslobodenia príjmu z predaja bytu podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2010 (t. j. trvalý pobyt dva roky bezprostredne pred predajom) spĺňa len manželka, a preto sa manželia dohodnú, že príjem z predaja bytu rozdelia v pomere manželka 100 % a manžel 0 %. Celý príjem z predaja bytu bude v tomto prípade oslobodený od dane a ani jeden z manželov ho nebude uvádzať do daňového priznania.

Základom dane je v súlade s ust. § 2 písm. j) ZDP rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky, a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak ZDP neustanovuje inak (napr. pri zahŕňaní dotácií do základu dane).

Základ dane fyzickej osoby sa zistí ako súčet:

• čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11 ZDP), a

• čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 4, § 7 a 8 ZDP.

Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) ZDP a je ňou rozdiel, o ktorý daňové výdavky daňovníka prevyšujú jeho zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

V oblasti vykazovania a umorovania daňovej straty prišlo v posledných zdaňovacích obdobiach k výrazným zmenám. Zmeny vo vyčíslení výšky daňovej straty a zmeny v odpočítavaní daňovej straty súvisia so zmenami v jednotlivých ustanoveniach ZDP (napr. § 4 ods. 2, § 6 ods. 6, § 30) a to, akým spôsobom sa daňová strata vykázaná v predchádzajúcich zdaňovacích obdobia bude v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2019 umorovať, vyplýva aj s príslušných prechodných ustanovení – z § 52h ods. 9, § 52o ods. 3 a § 52za ods. 4 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa zmenil spôsob odpočítavania daňovej straty. Daňovú stratu za rok 2020 možno odpočítať nerovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc rokom 2021. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2021. Daňové straty vykázané za roky 2018 až 2019 je možné odpočítať od základu dane spôsobom platným do 31. 12. 2019. Od základu dane vykázaného v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2023 je možné odpočítať daňovú stratu vykázanú v zdaňovacích obdobiach rokov 2018 až 2019 vo výške 1/4.

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o povinné poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, resp. o príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Príjmy zo závislej činnosti sa v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2023 (s výnimkou preplatkov z ročného zúčtovania poistného vrátených zamestnancovi zdravotnou poisťovňou a náhrady za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca – svedočné vyplácané súdom) zdaňovali výlučne preddavkovým spôsobom. Do daňového priznania sa uvádzajú na základe potvrdení o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré plynú daňovníkovi zo zdrojov na území Slovenskej republiky ako aj zo zdrojov v zahraničí od všetkých platiteľov dane. Kópie týchto potvrdení tvoria prílohu daňového priznania. Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vrátane príjmov zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú v oddiele V daňového priznania typ A alebo v oddiele V daňového priznania typ B.

Do základu dane, a teda aj do daňového priznania sa uvádzajú len tie príjmy, ktoré boli zamestnancovi v roku 2023, resp. do 31. 1. 2024 skutočne vyplatené. Príjmy, ktoré zamestnávateľ síce zúčtoval, ale nevyplatil zamestnancovi, sa do základu dane nezahŕňajú.

Príklad č. 9:

Zamestnávateľ sa dostal do platobnej neschopnosti a mzdu za mesiace september až december 2023 zamestnancom nevyplatil. Nároky zamestnancov boli uspokojené z garančného fondu. Zamestnanci sa rozhodli, že za zdaňovacie obdobie roku 2023 podajú daňové priznanie (nebudú žiadať o ročné zúčtovanie). Zamestnávateľ vystaví zamestnancom potvrdenie o zdaniteľnej mzde podľa § 39 ods. 5 ZDP a do potvrdenia uvedie len príjmy, ktoré zamestnancom skutočne vyplatil, teda mzdu za mesiace január až august 2023. Tieto príjmy si zamestnanci uvedú do daňového priznania. Príjmy vyplatené z garančného fondu sa do základu dane, a teda ani do daňového priznania neuvádzajú, pretože sú v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. a) ZDP oslobodené od dane.

V prípade, ak je daňovník rezidentom Slovenskej republiky, zdaňuje v SR svoje celosvetové príjmy. Ak zo zdrojov v zahraničí poberá príjmy zo závislej činnosti, uvádza ich do daňového priznania prepočítané na eurá. Na prepočet použije jeden zo štyroch spôsobov stanovenia prepočítacieho kurzu vymedzených v § 31 ods. 2 ZDP.

Ak daňovník poberá príjmy:

• za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány a tieto príjmy boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

• zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, uplatní pri zamedzení dvojitého zdanenia týchto príjmov metódu vyňatia príjmov.

Ak daňovník poberá príjmy z krajiny, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, použije na zamedzenie dvojitého zdanenia:

• metódu vymedzenú v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, a to:

  • buď metódu zápočtu dane (napr. zmluva s Českou republikou, Maďarskom, Austráliou, Belgickým kráľovstvom, Švajčiarskou konfederáciou, atď.), alebo

  • metódu vyňatia príjmov (napr. zmluva s Nemeckom, Rakúskou republikou, Francúzskou republikou atď.), alebo

• v súlade s ust. § 45 ods. 3 písm. c) ZDP metódu vyňatia príjmov, ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené a tento postup bol pre daňovníka výhodnejší.

Poznámka: Vo väčšine prípadov je metóda vyňatia príjmu pre daňovníka výhodnejšia ako metóda zápočtu dane.

Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu môže daňovník postupovať dvoma spôsobmi a uplatniť:

• výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP (tento spôsob môže zvoliť len v prípade, ak spĺňa podmienky stanovené ZDP), alebo

• výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu môže daňovník postupovať len jedným spôsobom a uplatniť výlučne výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a držanie príjmov, môže pri vyčíslení základu dane vychádzať z:

• jednoduchého účtovníctva – okrem daňovníka s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu,

• podvojného účtovníctva – okrem daňovníka s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu,

• daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP – týka sa len daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 1, 2 a 4 ZDP,

• evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP – týka sa len daňovníka s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Daňovník si môže uplatniť výdavky percentom z príjmov za podmienok vymedzených v § 6 ods. 10 ZDP.

Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý:

• nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo

• je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, sa v prípade, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže rozhodnúť a uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti najviac do výšky 20 000 € ročne. Mesačný limit uplatňovania paušálnych výdavkov bol zrušený. Ak daňovník uplatní percentuálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Príklad č. 10:

Daňovník A a daňovník B dosiahli v roku 2023 príjmy zo živnosti. Podnikateľskú činnosť vykonávali celé zdaňovacie obdobie. Nie sú platiteľmi DPH a obaja sa rozhodli, že uplatnia výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Daňovník A dosiahol príjmy zo živnosti 10 000 € a zaplatil povinné poistné a príspevky 1 500 € a daňovník B dosiahol príjmy zo živnosti 20 000 € a zaplatil povinné poistné a príspevky 2 500 €. Svoj základ dane vyčíslia nasledovne:

Daňovník A:

• príjem = 10 000 €,

• výdavky = (10 000 € x 60 %) + 1 500 €,

• základ dane = 10 000 € – (6 000 € + 1 500 €) = 2 500 €.

Daňovník B:

• príjem = 20 000 €,

• výdavky = (20 000 € x 60 %, t. j. 12 000 €) + 2 500 €,

• základ dane = 20 000 € – (12 000 € + 2 500 €) = 5 500 €.

Príklad č. 11:

Daňovník získal oprávnenie na podnikanie v máji 2023 a v priebehu roku 2023 dosiahol príjmy z podnikania 10 000 €. Povinné poistné a odvody v roku 2023 neplatil. Rozhodol sa, že pri vyčíslení základu dane uplatní výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP. Základ dane vyčísli nasledovne:

• príjem = 10 000 €,

• výdavky = (10 000 € x 60 %, t. j. 6 000 €),

• základ dane = 10 000 € – 6 000 € = 4 000 €.

Daňovník s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu, ktorý:

• nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo

• je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, sa v prípade, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže rozhodnúť a uplatniť výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu najviac do výšky 20 000 € ročne.

Príklad č. 12:

Daňovník poberal od začiatku roku 2023 príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu. Tieto príjmy prestal poberať v máji 2023 a v priebehu roku 2023 dosiahol príjmy z podnikania 10 000 €. Povinné poistné a odvody v roku 2023 neplatil. Rozhodol sa, že pri vyčíslení základu dane uplatní výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP. Základ dane vyčísli nasledovne:

• príjem = 10 000 €,

• výdavky = (10 000 € x 60 %, t. j. 6 000 €),

• základ dane = 10 000 € – 6 000 € = 4 000 €.

Príklad č. 13:

Daňovník, ktorý mal živnostenské oprávnenie a podnikal celý rok 2023, dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 18 000 € a zaplatil povinné poistné a príspevky vo výške 2 000 €. Zároveň daňovník dosahoval za päť mesiacov roku 2023 príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu vo výške 8 000 €. Rozhodol sa, že pri vyčíslení čiastkového základu dane z príjmov zo živnosti, aj pri vyčíslení čiastkového základu dane z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu uplatní výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Čiastkový základ dane z príjmov zo živnosti vyčísli nasledovne:

Čiastkový základ dane z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu vyčísli nasledovne:

• príjem = 18 000 €,

• výdavky = (18 000 € x 60 %, t. j. 10 800 €),

• základ dane = 18 000 € – (10 800 € + 2 000 €) = 5 200 €,

• príjem = 8 000 €,

• výdavky = (8 000 € x 60 %, t. j. 4 800 €),

• základ dane = 8 000 € – 4 800 € = 3 200 €.

Daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu je počas uplatňovania výdavkov percentom z príjmov povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

Možnosť uplatniť výdavky percentom z príjmu má aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy pri spoločnom podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe zmluvy o združení (§ 829 až 841 OZ Občianskeho zákonníka) alebo vyhlásenia o združení sa, teda účastník združenia, ktoré nie je právnickou osobou.

Výdavky percentom z príjmov sa nezisťujú z úhrnu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ale samostatne z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a samostatne z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu, čo umožňuje daňovníkovi, ktorý má v rámci § 6 ZDP príjmy podľa odsekov 1 a 2 a zároveň aj príjmy podľa odseku 4, uplatniť "kombinované“ výdavky, a to pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) napr. výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a pri príjmoch z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) výdavky percentom z príjmu alebo naopak.

V súvislosti s uplatňovaním výdavkov percentom z príjmov je potrebné upozorniť na to, že daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov zo skutočne vynaložených výdavkov na percentuálne výdavky alebo naopak, musí mať na zreteli ustanovenie § 51a ZDP.

Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP. Daňovník, ktorý poberá príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a uplatňuje preukázateľné daňové výdavky účtuje v sústave jednoduchého, resp. podvojného účtovníctva, resp. za zákonom stanovených podmienok vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP. Daňovník s príjmami z prenájmu uplatňujúci preukázateľne vynaložené daňové výdavky nie je povinný viesť účtovníctvo, ale má možnosť viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Ak sa takýto daňovník rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník s príjmami z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúci preukázateľne vynaložené daňové výdavky vedie evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP.

Ustanovenie § 6 ods. 14 ZDP umožňuje daňovníkovi s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu.

Daňovník, ktorý chce viesť daňovú evidenciu, musí splniť zákonom ustanovené podmienky, a to:

• musí svoju činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1, 2,3 a 4 ZDP

Daňová evidencia je evidencia o:

• príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov (s odkazom na zákon o účtovníctve);

• hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť;

• zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti má v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste ako je táto pravidelne vykonávaná nárok na uplatnenie daňových výdavkov vymedzených v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Takýmito výdavkami, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, sú:

• výdavky na stravovanie;

• výdavky na ubytovanie;

• výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami;

• nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, zahrnie si do daňových výdavkov:

• výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a

• výdavky vo výške základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách.

DPH sa zahŕňa do daňových výdavkov v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 písm. k) ZDP.

Daňovým výdavkom je DPH:

• ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) bode 2 ZDP (§ 19 ods. 3 písm. k) bod 1 ZDP),

• ak na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok, alebo pomerná časť DPH, ak platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom (§ 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP),

• ak platiteľ DPH má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, avšak u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP sa zahrnie uvedená DPH do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom si daňovník uplatní nárok na jej vrátenie v súlade s § zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH“) (§ 19 ods. 3 písm. k) ZDP bod 3). Ak platiteľovi vznikne nárok na vrátenie DPH v inom členskom štáte, v ktorom mu boli dodané služby a tovary, t. j. splní stanovený limit DPH na vrátenie, avšak o vrátenie DPH v príslušnom členskom štáte z akéhokoľvek dôvodu nepožiada, uvedená DPH nie je daňovým výdavkom,

• ak platiteľ DPH nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar a tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje je daňovým výdavkom, z dôvodu, že suma DPH nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie. Táto daň z pridanej hodnoty je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb (§ 19 ods. 3 písm. k) bod 4 ZDP).

Príklad č. 14:

Daňovník, platiteľ DPH, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, vykonal v roku 2023 služobné cesty do Nemecka, kde obstaral pohonné látky, uhradil diaľničné poplatky a zaplatil

výdavky za ubytovanie. DPH prislúchajúcu k týmto výdavkom účtoval v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2023 ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Celková výška nároku na vrátenie DPH bola 85 €. O vrátenie DPH požiadal daňovník v súlade s ust. § zákona o DPH 20. 12. 2023. V súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 je DPH vzťahujúca sa k tovarom a službám vo výške 85 € daňovým výdavkom roku 2023 a daňovník ju zahrnie do daňových výdavkov v rámci účtovných uzávierkových operácií roku 2023.

Príklad č. 15:

Vychádzame z rovnakých údajov ako v príklade č. 14 s tým rozdielom, že o vrátenie DPH z Nemecka požiada daňovník až 12. 2. 2024. V súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 je DPH vzťahujúca sa k tovarom a službám vo výške 85 € daňovým výdavkom roku 2024. Keďže daňovník v priebehu roku 2023 účtoval uvedenú DPH ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, v rámci účtovných uzávierkových operácií roku 2023, nebude účtovať žiadny účtovný prípad. Uvedenú DPH zahrnie do daňových výdavkov až roku 2024 (t. j. v roku, v ktorom žiadal o refundáciu) v rámci účtovných uzávierkových operácií.

Príklad č. 16:

Vychádzame z rovnakých údajov ako v príklade č. 14 s tým rozdielom, že o vrátenie DPH z Nemecka daňovník nepožiada. DPH vzťahujúca sa k tovarom a službám obstaraným v Nemecku nebude v súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 ZDP uznaným daňovým výdavkom. Keďže daňovník v priebehu roku 2023 účtoval uvedenú DPH ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, v rámci účtovných uzávierkových operácií roku 2023 nebude účtovať žiadny účtovný prípad. Rovnako nebude žiadny účtovný prípad účtovať ani v roku 2023.

Príklad č. 17:

Daňovník, platiteľ DPH, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, vykonal v roku 2023 služobné cesty do Nemecka, kde obstaral pohonné látky, uhradil diaľničné poplatky a zaplatil výdavky za ubytovanie. DPH prislúchajúcu k týmto výdavkom účtoval v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2023 ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Celková výška nároku na vrátenie DPH bola 40 €, čo je menej ako limit na vrátenie. V súlade s ust. § 19 ods. 3 písm. k) bod 4 je DPH vzťahujúca sa k tovarom a službám v hodnote nepresahujúcej stanovený limit daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom prišlo k úhrade tovarov a služieb, t. j. v roku 2023. Daňovník DPH vo výške 40 € zahrnie do daňových výdavkov v rámci účtovných uzávierkových operácií roku 2023.

Za zdaňovacie obdobie roku 2023 si daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľností nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu musí takýto daňovník uplatniť len preukázateľne vynaložené daňové výdavky. Z hľadiska uplatnenia daňových výdavkov v súvislosti s príjmami z prenájmu je rozhodujúce, či daňovník prenajímanú nehnuteľnosť:

• zaradí do svojho obchodného majetku (§ 2 písm. m) ZDP), t. j. bude o nej účtovať alebo ju bude evidovať v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo

• nezaradí do svojho obchodného majetku, t. j., nebude o nej účtovať alebo ju nebude viesť v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Ak má daňovník prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone o dani z príjmov môže do daňových výdavkov uplatniť:

• výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov),

• výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom),

• výdavky na jej opravy a udržiavanie,

• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, napr. daň z nehnuteľností, výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ale aj napr. poistenie prenajímanej nehnuteľnosti a úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na nákup prenajímanej nehnuteľnosti,

• výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, a to:

  • výdavky za energie, ktorými sa rozumejú dodávka elektrickej energie, dodávka tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť a dodávka plynu,

  • výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti, ktorými sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, deratizácia, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, koncesionárske poplatky, poplatky za pripojenie na internet.

Príklad č. 18:

Daňovník si na kúpu nehnuteľnosti zobral hypotekárny úver. Zakúpenú nehnuteľnosť prenajíma a dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. Súvisiace príjmy a výdavky eviduje daňovník v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, v ktorej má tiež vloženú prenajímanú nehnuteľnosť. Úroky z hypotekárneho úveru zaplatené v roku 2023 súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru na obstaranie tejto nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, sú v súlade § 19 ods. 3 písm. s) ZDP daňovým výdavkom.

Ak daňovník nemá prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti, t. j. výdavky na energie a výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti.

Príklad č. 19:

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku. V roku 2023 vykonal opravu strešnej krytiny. Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP nie sú daňovým výdavkom. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až pri predaji nehnuteľnosti v prípade, ak príjem z predaja predmetnej nehnuteľnosti bude zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) ZDP.

Čo sa týka výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľných vecí prenajímaných s nehnuteľnosťou, je potrebné mať na zreteli vecnú a časovú súvislosť výdavku s dosahovanými príjmami. Príjmami z prenájmu sú v súlade s ust. § 6 ods. 3 ZDP aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 OZ Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená k trvalému užívaniu s hlavnou vecou a obidve musia byť trvale spojené spoločným účelom. Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve, resp. zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok, a to buď jednorazovo alebo formou odpisov (ak je hnuteľná vec hmotným majetkom podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZDP). V záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné daňovníkovi odporučiť, aby bolo v zmluve o prenájme nehnuteľnosti vyšpecifikované jej príslušenstvo.

Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti je však treba striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, resp. opravu prenajímanej nehnuteľnosti napr. výmena vane a pod., ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnuteľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka.

V súvislosti s vynaložením výdavkov pred začatím prenájmu je potrebné vychádzať s ust. § 4 ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. Nevyhnutne vynaloženým výdavkom spojeným so začatím činnosti nie je napr. výdavok vynaložený na maľovanie nehnuteľnosti pred začatím prenájmu.

Čo sa týka výdavkov na nákup vysávača, vreciek do vysávača, čistiacich prostriedkov, posteľnej bielizne, pracích prostriedkov a podobne, tieto je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za predpokladu, že vecne súvisia s dosahovanými zdaniteľnými príjmami, to znamená len v prípade, ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby – upratovanie, prezliekanie a pranie posteľnej bielizne a podobne. V tomto prípade však nejde z hľadiska posúdenia činnosti daňovníka o prenájom, ale o živnosť a daňovník by mal mať živnostenské oprávnenie. Ak uvedenú činnosť daňovník vykonáva bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sú príjmami z nepovoleného podnikania a ako také sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, konkrétne medzi "iné“ ostatné príjmy.

Príjmy z kapitálového majetku sú vymedzené v § 7 ZDP a do daňového priznania typ B sa uvádzajú v oddiele VII.

Prevažná časť príjmov z kapitálového majetku, ktoré plynú rezidentovi SR zo zdrojov na území SR sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou (napr. úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia a pod.). Zrazením dane z príjmov z kapitálového majetku je splnená daňová povinnosť daňovníka a daňovník sa nemôže rozhodnúť, či tieto príjmy zahrnie do základu dane alebo nie. Výnimkou sú príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou a daňovník sa môže rozhodnúť, či ich bude považovať za daňovo vysporiadané, alebo ich zahrnie do základu dane a zrazenú daň bude považovať za preddavok. Tento preddavok si môže daňovník odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Na druhej strane sú v § 7 ZDP vymedzené aj príjmy, ktoré nepodliehajú pri výplate zrážkovej dani, daňovník ich musí zahrnúť do základu dane a následne ich musí uvádzať (neznížené o daňové výdavky) do daňového priznania (napr. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností).

Príklad č. 20:

Daňovník A aj daňovník B poberali v priebehu roku 2023 príjmy zo závislej činnosti a okrem toho im boli v septembri 2023 vyplatené výnosy z hypotekárnych záložných listov. Tieto výnosy neboli pri výplate v súlade so ZDP podrobené zrážkovej dani. Daňovník A uzatvoril 10. 2. 2024 s bankou, ktorá mu výnosy z hypotekárnych záložných listov vyplatila, písomnú dohodu a banka dodatočne z predmetného príjmu zrazila daň a odviedla správcovi dane. Daňovník požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Daňovník B písomnú dohodu s bankou, ktorá mu výnosy z hypotekárnych záložných listov vyplatila, neuzatvoril, a preto je povinný podať daňové priznanie a nemôže žiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Do daňového priznania uvedie príjmy zo závislej činnosti a príjmy z kapitálového majetku.

Príjmy z kapitálového majetku, ktoré plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou – rezidentovi SR zo zdrojov v zahraničí, je tento daňovník povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) a teda aj do daňového priznania.

Ostatné príjmy sú uvedené v § 8 ZDP a sú v ZDP vymedzené len príkladom. Do daňového priznania sa uvádzajú v oddiele VIII. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu. V § 8 ods. 5 ZDP je vymedzené, čo je výdavkom pri príjmoch z prevodu vlastníctva nehnuteľností, z predaja hnuteľnej veci, z prevodu opcií a prevodu cenných papierov.

Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu, uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP, vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Znamená to, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu. Ak však daňovník v rámci jednotlivého druhu ostatných príjmov dosiahne viacero príjmov, môže kompenzovať stratu so ziskom v rámci tohto jedného druhu príjmu.

Ak zdaniteľný príjem nie je možné zaradiť do jednotlivých písmen odseku 1 a teda ani do riadkov 1 až 16 tabuľky č. 3 daňového priznania typ B, uvedie sa tento príjem ako "iný “ na riadok 17 tabuľky č. 3 daňového priznania typ B. Takýmto príjmom sú napr. podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, o výplate ktorých valné zhromaždenie rozhodlo do 31. 12. 2012 a boli vyplatené v roku 2013, ale aj napríklad kompenzačné platby vyplácané v roku 2013 fyzickej osobe od regulovaného subjektu podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

Ostatné príjmy sa zdaňujú prostredníctvom podaného daňového priznania. Výnimkou sú výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a žrebovaní a ceny z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak sú poskytované v peňažnej forme. Tieto podliehajú zrážkovej dani, zrazením dane sú daňovo vysporiadané a do daňového priznania sa neuvádzajú. V súvislosti so zdaňovaním prijatých cien a výhier je potrebné upozorniť na zmenu v ust. § 9 ods. 2 písm. m) ZDP, podľa ktorého sú od dane oslobodené prijaté ceny alebo výhry (peňažné aj nepeňažné) v hodnote neprevyšujúcej 350 € za cenu alebo výhru.

Ostatné príjmy, ktoré plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou – rezidentovi SR zo zdrojov v zahraničí, je tento daňovník povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) a uviesť ich do daňového priznania.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 bol ZDP doplnený o nové ustanovenie a to § 51d, ktorý definuje samostatný základ dane. Príjmami zahrňovanými do samostatného základu dane sú podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. 12. 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. V súlade s ust. § 52t ods. 11 ZDP sa ust. § 51d ZDP použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. 12. 2013.

Ak boli v roku 2023 daňovníkovi rezidentovi SR:

• vyplácané podiely na zisku (dividendy) vykázanom najneskôr do 31. 12. 2003 a

• valné zhromaždenie rozhodlo o výplate týchto podielov na zisku po 31. 12. 2012

a zároveň boli:

• vyplácané právnickou osobou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, podliehajú dani vyberanej zrážkou, pričom sadzba dane je 15 %. Zrazením dane je takýto podiel na zisku daňovo vysporiadaný a do daňového priznania sa neuvádza.

• vyplácané zo zdrojov v zahraničí, potom sú súčasťou samostatného základu dane na zdanenie pri podaní daňového priznania. Samostatným základom dane je príjem neznížený o výdavky a sadzba dane zo samostatného základu dane je 15 %. V prípade, ak je podiel na zisku vyplácaný od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, vyplatený príjem nie je predmetom dane a nevstupuje do daňového priznania.

Príklad č. 21:

Daňovníkovi bol akciovou spoločnosťou zo sídlom na území SR v roku 2023 vyplatený podiel na zisku za rok 2002 vo výške 1 000 €. Valné zhromaždenie rozhodlo o výplate tohto podielu na zisku v marci 2023. Akciová spoločnosť príjem vo výške 1 000 € zdanila v súlade s ust. § 51d ZDP pri výplate daňou vyberanou zrážkou vo výške 15 %, t. j., zrazila sumu 150 €. Príjem je daňovo vysporiadaný a daňovník ho neuvádza do daňového priznania.

Poznámka: Ak plynie zdaniteľný príjem – vyplatený podiel na zisku zo zdrojov v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a predmetný príjem je zdaniteľný aj v krajine zdroja, zamedzí sa dvojitému zdaneniu v súlade s príslušnou medzinárodnou zmluvou. S výnimkou Brazílie sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podielov na zisku uplatňuje metóda zápočtu dane. V prípade Brazílie sa uplatňuje metóda vyňatia príjmu.

Pre názornosť uvádzame tabuľku, v ktorej je uvedený spôsob zdanenia podielov na zisku vykázanom najneskôr do 31. 12. 2003, vyplácaných fyzickej osobe – rezidentovi SR, o ktorých výplate rozhodlo valné zhromaždenie po 31. 12. 2012 a ktoré boli vyplatené v roku 2023.

Pre úplnosť uvádzame aj tabuľku, v ktorej je uvedený spôsob zdanenia podielov na zisku vykázanom najneskôr do 31. 12. 2003, vyplácaných fyzickej osobe – rezidentovi SR, o ktorých výplate rozhodlo valné zhromaždenie do 31. 12. 2012 a ktoré boli vyplatené v roku 2023.

Podiely na zisku, ktorý bol vykázaný za zdaňovacie obdobie roku 2004 a nasledujúce sú v súlade s ust. § 3 ods. 2 písm. c) ZDP vylúčené z predmetu dane, teda nepodliehajú zdaneniu a do daňového priznania sa neuvádzajú.

S účinnosťou od 1. 1. 2017 (zákon č. 341/2016 Z. z.) sa ustanovenie § 3 ods. 1 ZDP zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v ktorom je vymedzený predmet dane fyzickej osoby doplnilo o nové písmeno e), podľa ktorého predmetom dane je:

• podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie:

a) osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo

b) členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva (ďalej len "podiel na zisku vyplácaný osobám s majetkovou účasťou“),

• podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,

• vyrovnací podiel,

• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Zároveň sa s účinnosťou od 1. 1. 2017 medzi príjmy zo závislej činnosti vymedzené v § 5 ods. 1 písm. a) zákona doplnil podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Podiely na zisku vyplácané osobám s majetkovou účasťou plynúce zo zdrojov na území SR.

Z podielov na zisku vyplácaných osobám s majetkovou účasťou plynúcich zo zdrojov na území SR sa v súlade s § 43 ods. 2 a 3 písm. r) daň vyberá zrážkou. Sadzba dane vyberanej zrážkou je vo výške:

a) 7 %, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou;

b) 7 %, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka nezmluvného štátu vymedzeného v § 2 písm. x);

c) 35 %, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi vymedzenému v § 2 písm. x).

Pozor:

V dôsledku zmeny vykonanej s účinnosťou od 1. januára 2024 v ustanoveniach § 15 písm. a) piatom bode a § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa sadzba dane podľa predmetných ustanovení zvyšuje zo 7 % na 10 %.

V zmysle prechodného ustanovenia 52zzz ods. 4 sa ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2024 použijú na

• podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024,

• podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2024 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu (§ 68 ods. 6 Obchodného zákonníka) najskôr 1. januára 2024,

• vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024.

Podiely na zisku vyplácané osobám s majetkovou účasťou plynúce zo zdrojov v zahraničí

Podiely na zisku vyplácané osobám s majetkovou účasťou plynúce zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zahŕňajú do osobitného základu dane vymedzeného v § 51e . Do osobitného základu dane sa tieto príjmy zahrnú pri podaní daňového priznania, pričom ak bude daňovníkovi – fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou vyplatený predmetný príjem:

a) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) , zdaní sa tento príjem ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 sadzbou dane vo výške 7 %,

b) daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), zdaní sa tento príjem ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 sadzbou dane vo výške 35 %.

Základom dane je hrubý príjem.

Ak plynie podiel na zisku vyplácaný osobám s majetkovou účasťou daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c) , pričom ak sa uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou.

Zdanenie podielov na zisku vyplácaných osobám s majetkovou účasťou, sa použije v súlade s ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) na podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti, alebo družstva, vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017.

V zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 6 písm. a) , ak podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. 1. 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi – fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43 ZDP) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní.

Z prechodných ustanovení vyplýva, že ak je po 1. 1. 2017 vyplácaný podiel na zisku osobám s majetkovou účasťou vykázaný:

Za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 a za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, vyplatený príjem je predmetom dane, pričom ak plynie fyzickej osobe:

• s neobmedzenou daňovou povinnosťou od právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, bude sa zdaňovať zrážkovou daňou vo výške 7 %;

• s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka vymedzeného v § 2 písm. x) od právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, bude sa zdaňovať zrážkovou daňou vo výške 7 %;

• s obmedzenou daňovou povinnosťou vymedzenej v § 2 písm. x) od právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, bude sa zdaňovať zrážkovou daňou vo výške 35 %;

• s neobmedzenou daňovou povinnosťou od právnickej osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka vymedzeného v § 2 písm. x) , bude sa zahŕňať do osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, pričom sadzba dane je vo výške 7 %;

• s neobmedzenou daňovou povinnosťou od právnickej osoby vymedzenej v § 2 písm. x) , bude sa zahŕňať do osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, pričom sadzba dane je vo výške 35 %.

Za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2004 a ukončené 31. 12. 2016 – vyplatený príjem nie je predmetom dane, t. j., nepodlieha zdaneniu. Uvedené platí aj na podiely na zisku vyplácané z výsledkov hospodárenia vykázaných za iné zdaňovacie obdobie ako je kalendárny rok, ak tieto obdobia boli začaté v roku 2016 a skončili v roku 2017 (napr. hospodársky rok od 1. 11. 2016 do 31. 10. 2017).

Nezdaniteľné časti základu dane a ich uplatnenie sú vymedzené v § 11 ZDP. Pri vyčísľovaní základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2023 má daňovník možnosť uplatniť tri nezdaniteľné časti základu dane, a to nezdaniteľnú časť základu dane:

• na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a

• na manželku, resp. manžela (§ 11 ods. 3 ZDP),

• preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP),

• preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 10 ZDP).

Nezdaniteľné časti základu dane sa neuplatňujú z celkového základu dane, ale len zo základu dane, resp. čiastkového základu dane, resp. súčtu čiastkových základov dane z tzv. aktívnych príjmoch. Aktívnymi príjmami sú:

• príjmy podľa § 5 ZDP – príjmy zo závislej činnosti;

• príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP – príjmy z podnikania;

• príjmy podľa § 6 ods. 2 ZDP – príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

O nezdaniteľné časti základu dane je možné znížiť len základ dane z aktívnych príjmov. Ak daňovník vykáže základ dane (čiastkový základ dane) z tzv. pasívnych príjmov [príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP), príjmy z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP), príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) a ostatné príjmy (§ 8 ZDP)], nebude si tento základ dane znižovať o nezdaniteľné časti základu dane. Ak daňovník vykáže aj čiastkový základ dane z aktívnych, aj čiastkový základ dane z pasívnych príjmov, nezdaniteľné časti základu dane uplatní len pri čiastkových základoch dane z aktívnych príjmov.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa odvíja od výšky platného životného minima (pre rok 2023 je to suma 234,42 €) a výšky daňovníkom vykázaného základu dane z aktívnych príjmov.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti na vykázanom základe dane z aktívnych príjmov je uvedená v nasledovnej tabuľke.

Od 1. 1. 2024 bude výška nezdaniteľnej časti nasledovná:

* Výsledná suma sa zaokrúhľuje v súlade s ust. § 47 ods. 1 ZDP s presnosťou na dve desatinné miesta; ak je výsledná suma menšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane je nula.

Poznámka: Výška "mesačnej“ nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. suma, ktorú zamestnávateľ uplatnil daňovníkovi pri výpočte zdaniteľnej mzdy v príslušnom mesiaci roku 2023 je 410,24 €. Ak zamestnávateľ uplatňoval daňovníkovi túto sumu pri výpočte zdaniteľnej mzdy počas celého roka 2023, uplatnil mu v úhrne len 4 922,82 €.

Pri podaní daňového priznania, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania sa uplatní celoročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v závislosti na výške vykázaného základu dane z aktívnych príjmov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je daňovník rezidentom SR (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) alebo nerezidentom SR (daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou) a tiež bez ohľadu na to, či daňovník poberal zdaniteľné príjmy celé zdaňovacie obdobie alebo len jeho časť. Rovnako nie je rozhodujúci vek daňovníka, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane má aj maloleté dieťa. Výnimka z tohto pravidla je ustanovená v § 11 ods. 6 ZDP.

ZDP v § 11 ods. 6 upravuje uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane u poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a výsluhového dôchodku (ďalej len "dôchodok“).

Ak je daňovník 1. 1. 2023 poberateľom niektorého z vymedzených dôchodkov alebo mu niektorý z týchto dôchodkov bol spätne priznaný k 1. 1. 2023 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a úhrnná výška dôchodku vyplateného v roku 2023 je 4 922,82 € (resp. rozdiel sumy 10 361,36 € a 1/4 daňovníkom vykázaného základu dane z aktívnych príjmov) a viac, nemá daňovník nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak je úhrnná výška dôchodku menej ako 4 922,82 € (resp. rozdiel sumy 10 361,36 € a ¼ daňovníkom vykázaného základu dane z aktívnych príjmov) daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane vo výške rozdielu medzi touto sumou a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku.

Príklad č. 22:

Daňovníkovi A bol starobný dôchodok priznaný od 30. 12. 2022 a daňovníkovi B bol priznaný starobný dôchodok od 2. 1. 2023. V roku 2023 bol daňovníkovi A vyplatený starobný dôchodok vo výške 3 400 € a daňovníkovi B vo výške 6 300 €. Obaja daňovníci podali daňové priznanie, v ktorom vykázali základ dane z aktívnych príjmov nižší ako 20 235,97 €. V daňovom priznaní uplatnia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka:

• daňovník A vo výške 1 522,82 € (4 922,82 € – 3 400 €) a

• daňovník B vo výške 4 922,82 €.

Rovnako by nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatnil aj zamestnávateľ pri vykonaní ročného zúčtovania, ak by daňovníci o jeho vykonanie požiadali.

Poznámka: Ak daňovník, ktorý je poberateľom niektorého z vymedzených dôchodkov k 1. 1. 2023, resp. mu takýto dôchodok bol k 1. 1. 2023 priznaný spätne, pri podaní daňového priznania uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nie je povinný preukazovať nárok na jej uplatnenie žiadnym dokladom, ktorý by tvoril prílohu daňového priznania. Daňovník, poberateľ vymedzených dôchodkov, uvedie v daňovom priznaní len výšku vyplateného dôchodku.

V prípade, ak je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, nemá daňovník nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka za všetky predchádzajúce zdaňovacie obdobia, k začiatku ktorých bol dôchodok spätne priznaný. Ak bude daňovníkovi v roku 2023 priznaný napr. starobný dôchodok spätne k 20. 11. 2022, daňovník nebude mať nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2023, ale ani za rok 2022. Daňovník v takomto prípade v súlade s § 32 ods. 11 ZDP podá dodatočné daňové priznanie za rok 2022, a to bez ohľadu na to, či za tento rok podával daňové priznanie alebo mu jeho zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní správca dane postup podľa daňového poriadku, teda nevyrubí správne delikty a sankčný úrok.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku…