Komentár k ZDP § 17 Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

1.5.4 Komentár k ZDP § 17 Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

Ing. Peter Horniaček, Ing. Ailina Hanková, Ing. Ján Mintál

§ 17

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,

c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,

e) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,

c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane,

d) v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,

1. zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

2. zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác alebo pri ukončení obstarávania dlhodobého finančného majetku, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,

j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,

k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku,

m) príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal,

n) príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja virtuálnej meny,

o) suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri virtuálnej mene nadobudnutej kúpou.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)

a) je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,

b) môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak

1.tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,

2.by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,

3.preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a

4.je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.

(6) Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety, v rozsahu

1. daňové identifikačné číslo,

2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

4. informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

5. informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

6. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,

b) údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu základu dane podľa odseku 5, v rozsahu

1. daňové identifikačné číslo,

2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

4. informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

5. informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

6. ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,

c) údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) premene sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa §17e a § 17ea.

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len "daňovník kupujúci podnik“),

b) je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c) je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

(19) Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú

a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,79a)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,120)

g) paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,77d) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,79b)

h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta,79d)

i) výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),

j) daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,79e)

k) odvod z nadmerných príjmov.79g)

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len "nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len "nájomca“), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.34)

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,

b) dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,

c) sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku,

d) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.38a)

(33) Súčasťou základu dane

a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa,

c) je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o

a) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b) 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.1)

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny.

(44) Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

Odsek 1

Pri stanovení základu dane daňovníka sa vychádza v závislosti od spôsobu vedenia účtovníctva z:

• rozdielu medzi príjmami a výdavkami, a to u daňovníkov, ktorí:

  • účtujú podľa príslušných opatrení MF SR v sústave jednoduchého účtovníctva,

  • uplatňujú výdavky percentom z príjmu (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10,

  • vedú evidenciu preukázateľne vynaložených výdavkov podľa § 6 ods. 11,

• výsledku hospodárenia daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva podľa príslušných opatrení MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania, pričom ide o výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorý sa zisťuje ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a môže ním byť účtovný zisk alebo účtovná strata,

• výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS) u daňovníkov, ktorí sú povinní takýto výsledok hospodárenia vykazovať na základe povinnosti stanovenej zákonom o účtovníctve. Pri zisťovaní základu dane sa takýto výsledok hospodárenia upraví podľa opatrenia MF SR č. 11053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného podľa IFRS v znení opatrenia MF SR č. 26217/2006-72 a následne sa upraví v súlade s § 17 až 29 ZDP. Daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia podľa IFRS, však majú aj možnosť stanoviť základ dane z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslili, ak by účtovali v sústave podvojného účtovníctva podľa jednotlivých opatrení MF SR, ktorými sa ustanovujú postupy účtovania. V tomto prípade sú daňovníci povinní viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa príslušných opatrení MF SR. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že daňovník, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia podľa IFRS, je povinný aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach uplatňovať tento spôsob vyčíslenia základu dane,

• rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii daňovníka a priraditeľnými stálej prevádzkarni a to u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa § 17 ods.1 písm. a) alebo písm. b) zákona o dani z príjmov,

• rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa § 17 ods.1 písm. a) alebo písm. b) zákona o dani z príjmov.

Zmena ustanovenia § 17 ods. 1 písm. d) a e) zákona o dani z príjmov od 1.januára 2023 umožňuje zahraničným daňovníkom, ktorí podnikajú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby pri určení základu dane tejto stálej prevádzkarne vychádzali z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi priraditeľnými stálej prevádzkarni. Príslušné výnosy a náklady môžu byť zistené z účtovnej alebo inej obdobnej evidencie zahraničného daňovníka.

Uvedená zmena by mala prispieť k zlepšeniu postavenia daňovníkov, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň, avšak nie sú povinní viesť účtovníctvo podľa slovenských účtovných predpisov. Ide o daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť zaregistrovať organizačnú zložku v obchodnom registri, pretože napríklad podnikajú na území SR dočasne v súvislosti so stavebnými alebo montážnymi projektmi, alebo inými projektmi dočasného charakteru. Pre týchto daňovníkov existujú dve možnosti:

a)viesť účtovníctvo podľa slovenských predpisov dobrovoľne,

b)vykazovať základ dane na základe rozdielu medzi príjmami a výdavkami, pričom však účtovníctvo zahraničného daňovníka (u právnickej osoby) je spravidla nastavené na vykazovanie výnosov a nákladov. Obe možnosti predstavujú pre takýchto daňovníkov

dodatočnú administratívnu záťaž.

Pri zisťovaní základu dane u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu sa postupuje podľa zahraničnej evidencie daňovníka. Vo väčšine prípadov pôjde o akruálny princíp, t. j. rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Na hotovostnom princípe budú základ dane vykazovať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevedú účtovníctvo na akruálnom princípe.

Odsek 2

Výsledok hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane:

• upraví (zvýši) o sumy, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov alebo boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške – napr. výdavky na reprezentáciu, manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou nezavinených škôd, poskytnuté dary, tvorba rezerv a opravných položiek neuznaná za daňový výdavok, výdavky vynaložené na príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, rozdiel, o ktorý účtovné odpisy majetku prevyšujú daňové odpisy, a pod.,

• upraví (zvýši) o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane – napr. sumy nepeňažných plnení, kurzové rozdiely z nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávok, ich odpisu alebo k platbe záväzku alebo jeho odpisu v nadväznosti na oznámenie podané správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdiel do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník účtuje a pod.,

• upraví (zníži) o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo sa nezahrnujú do základu dane – napr. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – príjem získaný darovaním alebo dedením, podiely na zisku (dividendy), prijatý podiel zaplatenej dane, príjmy oslobodené od dane, rozdiel o ktorý daňové odpisy prevyšujú účtovné odpisy a pod.,

• u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. u daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, upraví aj o sumy vyplývajúce zo zmeny účtovnej metódy zvyšujúce (znižujúce) vlastné zdroje. Pod zmenou účtovnej metódy je potrebné rozumieť aj prvú aplikáciu príslušného medzinárodného štandardu (napríklad v prípade bánk sa zmeny vyplývajúce z prvotnej aplikácie IFRS 9 premietnuté vo vlastných zdrojoch od 1. 1. 2018 zahrnú do základu dane v zdaňovacom období 2018). Tieto sumy zmien účtovnej metódy, ktoré zvýšili (znížili) vlastné zdroje, budú súčasťou základu dane jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom bolo o zmene účtovnej metódy účtované, a len vtedy, ak by zmena účtovnej metódy mala vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

Odsek 3

Odsek 3 písm. a) – do základu dane sa ďalej nezahŕňa príjem zdanený zrážkou podľa § 43 ZDP, ktorá sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky. S účinnosťou od 1. 1. 2011 prišlo k zúženiu príjmov, pri ktorých je možné daň vyberanú zrážkou možné považovať za preddavok. Tieto prípady sú uvedené v § 43 ods. 6 ZDP a v prípade daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je možné za preddavok považovať iba daň vybranú z príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak sa však v tomto prípade daňovník rozhodne daň považovať za splnenú, ani príjem z vyplatenia (vrátenia) podielových listov nevstupuje do základu dane.

Odsek 3 písm. b) – príjem z nákupu vlastných akcií ako rozdiel medzi ich menovitou hodnotou a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili, ak príde následne k zníženiu vlastného imania, nie je súčasťou základu dane. Ide o prípady zníženia vlastného imania na základe výnimky zo všeobecného zákazu nadobúdania vlastných akcií podľa § 161b ObZ Obchodného zákonníka, t. j. v prípade zníženia vlastného imania o hodnotu vlastných akcií vzatých z obehu. Ustanovenie sa aplikuje v zdaňovacom období, v ktorom sa znižuje základné imanie v prípade, ak vlastné akcie boli z obehu vykúpené za cenu odlišnú od ich menovitej hodnoty.

Odsek 3 písm. c) – príjem, ktorý už bol u toho istého daňovníka raz zdanený, napr. z dôvodu opravy chýb minulých účtovných období, sa do základu dane znova nezahŕňa.

Odsek 3 písm. d) – súčasťou základu dane podľa tohto ustanovenia nie je DPH, ktorá sa vzťahuje na HM a NM v prípade, že daňovník:

• uplatňuje nárok na odpočet pri registrácii za platiteľa DPH. Podľa § 55 ZDPH zákona o DPH si osoba, ktorá sa stala platiteľom DPH môže odpočítať DPH viažucu sa k majetku nadobudnutému pred dňom, keď sa stala platiteľom. Podmienkou je, že tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov na účely dane z príjmov v zdaňovacích obdobiach, ktoré predchádzajú roku, v ktorom sa táto osoba stala platiteľom DPH. V prípade odpisovaného HM je daňovník povinný znížiť DPH o pomernú časť DPH zodpovedajúcu odpisom a súčasne o hodnotu odpočítanej DPH je povinný znížiť vstupnú cenu HM a NM (§ 25 ods. 7 ZDP),

• pri zrušení registrácie za platiteľa DPH je túto daň povinný odviesť. K zrušeniu registrácie za platiteľa podľa § 81 ZDPH zákona o DPH môže prísť buď na základe žiadosti samotného daňovníka, ak sú splnené podmienky podľa zákona o DPH, alebo z úradnej moci zo strany správu dane. Správca dane vydá o zrušení registrácie pre DPH rozhodnutie, v ktorom zároveň určí posledné zdaňovacie obdobie, resp. deň uplynutím ktorého prestáva byť daňovník platiteľom DPH. V poslednom zdaňovacom období musí daňovník odviesť DPH, ktorá sa vzťahuje na majetok nadobudnutý bez DPH, nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou, pričom DPH bola úplne alebo čiastočne odpočítaná a na majetok nadobudnutý alebo vytvorený vlastnou činnosťou, keď u predchádzajúceho vlastníka bola DPH úplne alebo čiastočne odpočítaná. V týchto prípadoch sa DPH, ktorú je daňovník povinný odviesť, vypočíta zo zostatkovej ceny HM a NM a o jej výšku je daňovník povinný upraviť vstupnú cenu HM a NM (§ 25 ods. 7 ZDP).

Odsek 3 písm. e) – strata z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia daňovníka sa ako súčasť základu dane uznáva do výšky 55 %, resp. strata vo výške 45 % nie je súčasťou základu dane.

Odsek 3 písm. f) a h) – dotácie, príspevky a podpory, ktoré predstavujú určitú formu nenávratného financovania z verejných zdrojov (zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí a VÚC, zo štátnych fondov a pod.) a boli poskytnuté za účelom úhrady výdavkov, sa nezahŕňajú do základu dane v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k účtovaniu o ich nároku, resp. o ich prijatí, a to bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Dotácia poskytnutá na:

• obstaranie odpisovaného hmotného majetku sa zahŕňa do základu dane postupne vo výške odpisov uplatňovaných do daňových výdavkov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie hmotného majetku,

• úhradu prevádzkových nákladov sa zahŕňa do základu dane podľa príslušných postupov účtovania vo vecnom a časovom súlade s účtovaním súvisiacich nákladov (výdavkov), na ktoré bola dotácia poskytnutá.

Odsek 3 písm. g) – tzv. zmarená investícia (suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého majetku účtovaná pri zrušení prác a trvalom zastavení prác do nákladov, ak nejde o škodu) sa nezahrnuje do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom, ale rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác alebo trvalom zastavení prác účtoval. Nové pravidlá zahrnovania tzv. zmarenej investície do základu dane platné od 1. 1. 2015 sa vzťahujú na daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, jednoduchého účtovníctva, ale aj daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

Spoločnosť HYPOTRONIC rozhodla 17. 5. 2016 o ukončení prác na obstarávaní nového softvéru, pričom nejde o škodu. Hodnota obstaraných prác k tomuto dátumu na účte 041 bola 122 400 eur. Aký bude účtovný postup a dopad tohto rozhodnutia na ZD?

Účtovný postup:

Daňový dopad:

Vysvetlivky: ZO – zdaňovacie obdobie; ZD – základ dane.

V zdaňovacom období 2016, keď účtovné náklady boli ovplyvnené jednorazovým zaúčtovaním zmarenej investície vo výške 122 400 eur je potrebné zvýšiť ZD o 95 200 eur, čím sa dosiahne, že zmarená investícia ovplyvní ZD len o rozdiel medzi týmito sumami vo výške 27 200 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach prichádza k znižovaniu ZD o príslušnú časť zmarenej investície.

Ak by k zmareniu investície prišlo z dôvodu škody, postup podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDP sa neuplatní a k jej zahrnutiu do ZD, resp. do daňových výdavkov príde podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, resp. § 21 ods. 2 písm. e) ZDP.

Odsek 3 písm. i) – v nadväznosti na úpravu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom (CP) podľa § 53 zákona č. 566/2001 Z. z. zákona o cenných papieroch alebo podľa Občianskeho zákonníka nie je súčasťou základu dane príjem a obstarávacia cena CP účtovaná do výdavkov (nákladov) u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa. Tento postup vychádza zo skutočnosti, že pri zabezpečovacom prevode práva je prevod vlastníctva len dočasný.

Odsek 3 písm. j) - od 1. 1. 2015 sa inventarizačný prebytok dlhodobého majetku považuje za odpisovaný majetok a do ZD sa zahrnuje počas doby odpisovania stanovenej v § 26 ZDP, a to vo výške rovnomerného odpisu. Nadväzne bolo vypustené v § 23 ods. 2 písm. c), ktoré definovalo, že inventarizačný prebytok dlhodobého majetku sa považoval za neodpisovaný majetok.

Odsek 3 písm. k) a l) - od 1. 1. 2016 na základe novely ZDP č. 440/2015 Z. z., ktorá bola prijatá v súvislosti s novým zákonom o športe, sa zavádzajú pravidlá zahrnutia prijatého sponzorského u sponzorovaného do základu dane. Ide o sponzorské dohodnuté zmluvou o sponzorstve v školstve podľa § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Postup zahrnutia sponzorského do základu dane je obdobný ako v prípade prijatých dotácií, podpôr a príspevkov u fyzických alebo právnických osôb.

Odsek 3 písm. m) – od 1. 1. 2018 sa v nadväznosti na zavedenie oslobodenia príjmov z reklám určených na charitatívne účely v § 13 ods. 1 písm. g) ZDP spresnilo, že súčasťou základu dane nie je príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) ZDP, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve v zdaňovacom období účtovania tohto príjmu vo výnosoch. Tento príjem (výnos) z reklám určených na charitatívne účely za zahrnie do základu dane v zdaňovacom období skutočného prijatia príjmu.

Odsek 3 písm. n) - od 1. 10. 2018 v súvislosti so zavedením zdanenia príjmov z predaja virtuálnej meny sa v ZDP spresňuje, kedy vzniká moment zdanenia príjmu z predaja virtuálnej meny. Do základu dane sa nezahŕňa príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacím období jej vyťaženia. Tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacím období, v ktorom dôjde k realizácii predaja virtuálnej meny

Odsek 3 písm. o) - v súvislosti so zavedením zdanenia príjmov z predaja virtuálnej meny ZDP definuje, že do základu dane sa nezahŕňa suma, ktorá je rozdielom medzi reálnou hodnotou (§ 25 ods. 1 písm. h) prvý bod a § 27 ods. 13 ZoÚ zákona o účtovníctve), ktorou je virtuálna mena ocenená v účtovníctve a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) za ktorú bola virtuálna mena obstaraná pri kúpe a ktorá je daňovým výdavkom v čase predaja virtuálnej meny.

Virtuálna mena nadobudnutá kúpou sa pre účely vedenia účtovníctva oceňuje reálnou hodnotou (v zmysle § 25 ods. 1 písm. h) prvý bod zákona o účtovníctve a § 27 ods. 13 ZoÚ zákona o účtovníctve). Reálnou hodnotou je trhová cena v deň uskutočnenia účtovného prípadu, zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou.

Na účely ZDP sa virtuálna mena nadobudnutá kúpou ocení vstupnou cenou určenou podľa § 25b ods. 1 písm. a), ktorou je obstarávacia cena, za ktorú daňovník virtuálnu menu obstaral, vrátane nákladov súvisiacich s jej obstaraním.

V prípade, že vznikne rozdiel medzi ocenením virtuálnej meny nadobudnutej kúpou na účely vedenia účtovníctva a na účely ZDP, sumu rozdielu daňovník nezahŕňa do základu dane.

Odsek 4

Súčasťou základu dane je:

• príjem, ktorý podlieha zrážkovej dani podľa § 43 ZDP, pri ktorej sa daňovník môže rozhodnúť, že ju bude považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. a) až d) ZDP. Ide o rozdielny postup oproti príjmom, z ktorých daň vyberaná zrážkou sa považuje jej vybraním za splnenú. Ak má daňovník možnosť rozhodnúť sa, že daň vybranú zrážkou bude považovať za preddavok a túto možnosť aj využije, potom túto daň vysporiada podaním daňového priznania,

• výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok, a to u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP), ktorý na území SR podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne (ak tento výnos možno priradiť k činnosti stálej prevádzkarne) a u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (NDP) – právnickej osoby, ale s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie podľa § 12 ods. 2 ZDP a NBS. V prípade týchto daňovníkov je výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok súčasťou výsledku hospodárenia a základu dane a zdaní sa podaním daňového priznania. Pravidlá zdaňovania výnosov z dlhopisov u ďalších typov daňovníkov obsahuje aj ustanovenie § 7 ods. 1 písm. h), § 7 ods. 2 a 3, § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod, § 43 ZDP.

Odsek 5

Počnúc 1. januárom 2023 sa v rámci § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov spresnili pravidlá pri úprave základu dane v prípade nedodržania princípu nezávislého vzťahu a pravidlá pri úprave zahrnovania nákladov vynaložených inou závislou osobou do základu dane daňovníka. Rozdelením ustanovenia do dvoch samostatných bodov sa odstránili problémy pri daňových kontrolách, napríklad zámena významu týchto dvoch pravidiel, nejednoznačné označenie titulu dorubenia dodatočnej dane pri službách prijatých od závislých osôb a pod.

Spomínanou úpravou § 17 ods. 5 sa ďalej doplnila definícia významnej kontrolovanej transakcie (alebo skupiny kontrolovaných transakcií), za ktorú sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur (to neplatí, ak ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur). Pod skupinou kontrolovaných transakcií sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií, ktoré sú rovnakého druhu a sú uzatvorené za porovnateľných podmienok, sú vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.

Účelom spomínanej úpravy bolo zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou.

V prípadoch zahrnovania nákladov vynaložených inou osobou v prospech daňovníka do základu dane bolo potrebné znenie ustanovenia zosúladiť s metodikou uvedenou v kapitole VII Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (ďalej len "Smernica OECD"), ktorá bola aktualizovaná v roku 2017.

Pre lepšie objasnenie uvedeného ustanovenia možno uviesť nasledovné príklady:

Príklad:

Daňovník má so závislou osobou uzatvorenú dohodu o poskytnutí poradenských služieb, v rámci ktorej mu závislá osoba poskytuje poradenské služby. V príslušnom zdaňovacom období daňovník zaúčtoval v nákladoch sumu 20 000 eur, avšak reálne uhradil len 5 000 eur.

V zmysle § 19 ods. 19 zákona výdavky na poradenské služby sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

Za významnú kontrolovanú transakciu sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období ani jedna zo závislých osôb nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Táto dohoda o poskytnutí poradenských služieb bude významnou kontrolovanou transakciou, pretože poskytovateľ poradenských služieb dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos v hodnote 20 000 eur.

Príklad:

Daňovník od závislej osoby kúpi montovanú budovu za 108 000 eur. Táto budova sa daňovo odpisuje v 4. odpisovej skupine počas 12 rokov. Ročný daňový odpis na strane daňovníka je 9 000 eur.

Táto transakcia bude významnou kontrolovanou transakciou v roku nákupu/predaja budovy, pretože predávajúci dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos z tejto transakcie v hodnote 108 000 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď daňovník uplatní ročný daňový odpis v hodnote 9 000 eur, sa táto transakcia nebude považovať za významnú kontrolovanú transakciu.

Odsek 6

Od roku 2017 platí, že pokiaľ si daňovník sám upraví základ dane podľa § 17 ods. 5 ZDP (t. j. vykoná tzv. primárnu úpravu základu dane), iná závislá osoba (rezident SR) môže vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane (zníženie) bez povinnosti podania žiadosti správcovi dane o povolenie tejto úpravy. Od 1. januára 2023 sa dos odseku 6 doplnil nárok na korešpondujúcu úpravu základu dane v prípadoch, keď primárna úprava je vykonaná v slovenskej právnickej osobe a protistranou transakcie je slovenská stála prevádzkareň nerezidenta.

Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a ZDP alebo § 30b ZDP zníži základ dane podaním dodatočného daňového priznania podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba (rezident SR) povinná vykonať úpravu zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 5. Rovnako, ak iná závislá osoba primárne vykoná úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5, je daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b povinný znížiť základ dane pre kontrolované transakcie. Zároveň je uložená povinnosť oznámiť správcovi dane vykonanie úpravy základu dane medzi závislými osobami, ktorá má za následok zníženie základu dane. V prípade zahraničných závislých osôb sa povolenie korešpondujúcej úpravy základu dane vzťahuje len na primárnu úpravu základu dane vykonanú v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) a zámerom je predísť dvojitému zdaneniu. Správca dane po preverení všetkých skutočností povolí korešpondujúcu úpravu základu dane na základe oznámenia daňovníkovi.

Vzhľadom na to, že z odsekov 5 a 6 a z § 18 ZDP bolo vypustené slovo "zahraničná“ vo všetkých tvaroch, transferové oceňovanie sa od roku 2015vzťahuje…