Komentár k ZDPH § 16 Miesto dodania služby podua výnimiek

4.4 Komentár k ZDPH § 16 Miesto dodania služby podľa výnimiek

Ing. Alžbeta Hermanová, Ing. Ján Mintál

§ 16

(1) Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2) Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

(3) Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.

(4) Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(5) Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

(6) Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(7) Na účely odsekov 5 a 6 je

a) prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,

b) miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,

c) miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.

(8) Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(9) Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(10) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

(11) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

(12) Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.

(13) Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.

(14) Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

(15) Miestom dodania služieb uvedených v odseku 16 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(16) Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 15, sú tieto:

a) prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,

b) reklamné služby,

c) poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,

d) bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok,

e) poskytnutie zamestnancov,

f) nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

g) poskytnutie prístupu k sústave zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, k sieti, ktorá je k takejto sústave pripojená, k elektrizačnej sústave, teplárenským sieťam, chladiarenským sieťam, preprava alebo distribúcia prostredníctvom uvedených sústav alebo sietí a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb.

(17) Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä

a) poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,

b) dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,

c) dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,

d) dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,

e) vyučovanie na diaľku.

(18) Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.

(19) Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

§ 16 ods. 1

Ak sa dodajú služby, ktoré sa priamo vzťahujú na konkrétnu nehnuteľnosť vrátane ubytovania, miesto dodania sa určí tam, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza. To znamená, že nie je dôležité voči komu sa služba poskytne (nejde o prenos miesta plnenia podľa sídla odberateľa), ale kde sa nehnuteľnosť nachádza. Keďže sa miesto dodania pri cezhraničných službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť neurčuje podľa príjemcu plnenia, súhrnný výkaz dodávateľ služby nepodáva.

Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, alebo sa nimi stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

Miesto dodania prác súvisiacich s nehnuteľnosťou sa bude určovať podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza v prípadoch, ak pôjde o dostatočne priame a úzke spojenie s nehnuteľnosťou.

Pôjde najmä o nasledovné služby:

• projektovanie konkrétnych stavieb,

• stavebný dozor,

• strážna služba na stavbe,

• trvalo inštalované stroje a zariadenia (výrobné linky, výťahy, kotle, klimatizácia a pod.), t. j. také zariadenia, ktoré po odstránení zmenia budovu, alebo sa samostatné zariadenie jeho odstránením zničí, prípadne znehodnotí,

• akékoľvek stavebné práce, ktoré úzko súvisia s nehnuteľnosťou – výkopové, šalovacie, búracie, demolačné, vodoinštalačné, kúrenárske, elektrikárske, murárske, tesárske, pokrývačské, práce žeriavom, vonkajšie a vnútorné rozvody (inžinierske siete), kladenie potrubia a jeho opravy, zváračské práce – ak súvisia s nehnuteľnosťou (zváranie potrubí), turbíny, betonárske, obklady, dlažby, maliarske práce, sadrokartónové práce, výstavba ciest a diaľnic, využívanie diaľnic (diaľničné poplatky) opravy a údržby súvisiace s nehnuteľnosťou – opravy výťahov, liniek, kotlov, turbín, rozvodov, omietok, podláh, striech, ciest, rekonštrukcie budov, prístavby, upratovacie a čistiace práce ako súčasť dodávky stavebných prác pred kolaudáciou stavby, trvalo inštalované kamerové systémy, ktoré sa stanú súčasťou nehnuteľnosti a pod.,

• montáž antény,

• bežné upratovacie práce (vysávanie, zametanie, odprašovanie nábytku, čistenie nábytku),

• montáž a demontáž lešenia, prenájom lešenia,

• vyhotovenie projektu, nesúvisiaceho s konkrétnym pozemkom,

• montáž regálov a nábytku, ktoré sú kedykoľvek odmontovateľné a použiteľné inde,

• sprostredkovanie ubytovania voči zdaniteľnej osobe z iného členského štátu, alebo z tretieho štátu,

• skladovacie služby (balenie, triedenie, úschova, signovanie, paletizácia, temperácia, atď. kedy poskytovateľ skladovacích služieb zodpovedá v plnom rozsahu za tovar), pokiaľ nie sú súčasťou hlavnej služby prenájmu priestorov (nájomca preberá zodpovednosť za prenajaté priestory en bloc)

• poradenské služby pri kúpe nehnuteľnosti,

• poskytnutie plochy na umiestnenie stánku na výstavách, ktoré sú súčasťou služieb dizajnu stánku, dopravy tovaru na ich ukážku vrátane poistenia a pod.,

• dozor nad bezpečnosťou práce pri stavaní alebo demontáži lešenia,

• opravy a údržba zariadení, ktoré netvoria súčasť nehnuteľnosti.

Ostatné práce, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, pričom nejde o stavebné práce

Napriek tomu, že nejde o klasické stavebné práce, ktoré s nehnuteľnosťou úzko súvisia, existujú aj ďalšie pridružené činnosti, ktoré sa môžu považovať za činnosti, úzko súvisiace s nehnuteľnosťou.

Ide napr. o nasledovné služby:

• upratovacie a čistiace práce vykonávané na strojoch alebo zariadeniach, ktoré sú trvalo inštalované v budove alebo na stavbe, a ktoré nemôžu byť posunuté bez zničenia (porušenia, -deratizačné služby vykonané v priestoroch nehnuteľností,

• vypracovanie znaleckých posudkov v oblasti statiky, ceny nehnuteľnosti a pod.,

• poľnohospodárske, lesnícke práce,

• predaj a prenájom nehnuteľnosti,

• ubytovacie služby,

• správa nehnuteľnosti (služby spojené s prevádzkovaním nehnuteľnosti),

• poplatky za užívanie diaľnic, prístavné poplatky,

• parkovacie služby,

• sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti realitnou kanceláriou,

• práce žeriavom pri stavbe nehnuteľnosti.

Práce, ktoré sa nepovažujú za priamo súvisiace s nehnuteľnosťou

Nie všetky služby, vykonané na nehnuteľnosti, resp. v nehnuteľnosti sa považujú za práce súvisiace s nehnuteľnosťou. Správne selektovanie je problematické, avšak určitou pomôckou je posúdenie, či montáž stroja, zariadenia, tovaru tvorí súčasť nehnuteľnosti takou formou, že pri jeho odstránení by sa zničila alebo poškodila nehnuteľnosť.

Medzi služby, ktoré sa nepovažujú za služby súvisiace s nehnuteľnosťou patria napr.:

(Ak stroj alebo zariadenie zostane po namontovaní hnuteľnou vecou, teda odlúčiteľnou časťou nehnuteľnosti).

Miesto dodania poddodávok stavebných prác sa rovnako ako hlavná dodávka posudzuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, nakoľko poddodávateľ koná vo vlastnom mene pre inú osobu – viď § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

Na základe vyššie uvedených princípov určenia miesta dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť uvádzame príklady určenia miesta dodania pri rôznych typoch cezhraničných služieb.

Tuzemský platiteľ poskytol stavebné práce v ČR na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ČR. Odberateľom je zdaniteľná osoba z ČR. Má sa služba zdaniť slovenskou DPH? Ak nie, podáva sa súhrnný výkaz?

Riešenie:

Keďže miesto dodania sa určuje podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza, je miestom dodania ČR. Ak je miestom dodania ČR, potom táto služba nemôže podliehať tuzemskej dani v zmysle § 2 zákona o DPH. Tuzemský platiteľ nemá povinnosť registrácie v ČR, nakoľko daň za neho platí odberateľ. Súhrnný výkaz tuzemský platiteľ nepodáva a službu neuvádza v daňovom priznaní, len vo svojich záznamoch v zmysle § 70 zákona o DPH.

Tuzemský platiteľ obstaral pre českú osobu identifikovanú pre daň (OIPD) v ČR ubytovaciu službu v Rakúsku, ktorá súvisela s jeho konferenciou, organizovanou vo Viedni. Ubytovaciu službu fakturuje ako samostatnú službu ubytovania.

Riešenie:

V danom prípade sa miesto dodania posudzuje podľa miesta poskytnutia ubytovania, t. j. miestom dodania je Rakúsko. V každom prípade táto služba nebude podliehať tuzemskej DPH. Platiteľ je povinný sa informovať o registrácii v Rakúsku.

Tuzemský platiteľ prenajal parkovaciu plochu v tuzemsku poľskému podnikateľovi, identifikovanému pre daň v Poľsku pre jeho kamióny. Prenájom fakturoval s tuzemskou DPH. Postupoval správne?

Riešenie:

V danom prípade je služba poskytnutá s miestom dodania v tuzemsku, nakoľko ide o službu poskytnutia práva užívať nehnuteľnosť. Miestom dodania je miesto, kde sa nehnuteľnosť (parkovacia plocha) nachádza, t. j. tuzemsko. Vzhľadom k tomu, že prenájom parkovacej plochy podlieha dani, bude táto služba zdanená tuzemskou DPH. Miesto dodania tejto služby nie je možné preniesť do miesta usadenia odberateľa (Poľsko), nakoľko miesto dodania je určené v mieste poskytnutia služby.

Tuzemský platiteľ vykonal zváračské práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v ČR pre odberateľa, ktorý si túto službu objednal pod českým IČ DPH. Zdaní túto službu? Je povinný podať súhrnný výkaz v prípade, že službu nezdaní?

Riešenie:

Miesto dodania je ČR, t. j. miesto kde sa nehnuteľnosť nachádza. Tuzemský platiteľ však nepodáva súhrnný výkaz, nakoľko nejde o službu s prenosom miesta z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 15 ods. 1.

Tuzemský platiteľ poskytol opravu strechy na rodinnom dome českého občana. Nemal by túto službu zdaniť slovenskou daňou, keďže jeho odberateľom je súkromná osoba?

Riešenie:

Pri určení miesta dodania je podstatné, kde sa nachádza nehnuteľnosť a nie voči komu sa služba poskytuje. Keďže sa nehnuteľnosť nachádza v ČR, je miesto dodania ČR. Vzhľadom k tomu, že slovenský platiteľ nemá na koho preniesť svoju daňovú povinnosť, ktorá mu vznikla v ČR, musí sa v ČR registrovať na DPH a daň odvedie v ČR. V tuzemsku túto službu neuvádza v daňovom priznaní k DPH a ani v súhrnnom výkaze, len vo svojich záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.

Český podnikateľ (osoba registrovaná v ČR) poskytne v tuzemsku stavebné práce pre slovenského platiteľa. Kto platí daň?

Riešenie:

Keďže miestom dodania je tuzemsko (kde sa nachádza nehnuteľnosť) je povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 2 tuzemskému platiteľovi, z čoho vyplýva, že český podnikateľ uvádza na faktúre cenu bez dane a daň zaplatí tuzemský odberateľ. Základ dane a daň uvedie v riadku 9 a 10 daňového priznania. Český podnikateľ sa nemusí v tuzemsku registrovať. Ak by sa v tuzemsku registroval alebo bol zaregistrovaný z iného dôvodu, neuplatní k cene daň.

Tuzemský investor, zdaniteľná osoba, realizuje novú stavbu v SR, pričom časť stavebných prác realizuje česká spoločnosť, ktorá je usadená v ČR. Pre túto spoločnosť dodáva búracie a demolačné práce slovenská spoločnosť na základe zmluvy o dielo. Ako má slovenská spoločnosť ako subdodávateľ pre českú stavebnú spoločnosť vystaviť faktúru za vykonané búracie a demolačné na uvedenej stavbe, s DPH alebo bez DPH?

Riešenie:

Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. To znamená, ak slovenský platiteľ dane poskytne služby, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť v SR, potom v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH sú predmetom dane v SR a slovenský platiteľ dane k cene poskytnutej služby uplatní slovenskú daň bez ohľadu na to, aké daňové postavenie má príjemca služby.

Slovenský podnikateľ platca DPH (registrovaný len na Slovensku) si objednal, pod slovenským IČ DPH, servisné služby a pripojenie klimatizácie v Nemecku od poľského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH. Aký režim z pohľadu DPH sa má použiť a aké povinnosti vyplývajú slovenskému podnikateľovi? Vstupuje toto plnenie do daňového priznania ak áno do ktorých riadkov?

Riešenie:

Miesto dodania služieb, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Uvedené platí za podmienky, že montáž klimatizácie sa stáva súčasťou nehnuteľnosti. Ak sa nehnuteľnosť, do ktorej sa montuje klimatizačné zariadenie nachádza v Nemecku, potom je miestom dodania Nemecko. Ak je miestom dodania Nemecko, potom služba montáže klimatizácie podlieha dani v Nemecku, a táto služba sa neuvádza v daňovom priznaní k DPH. V takom prípade je potrebné sa informovať o registrácii v Nemecku, pričom registrácia sa týka poľského dodávateľa. Slovenský objednávateľ túto prijatú službu zahrnie do celkovej ceny dodávky, ktorá podlieha dani v Nemecku.

V prípade, že klimatizačná jednotka nie je súčasťou nehnuteľnosti (je demontovateľná a dá sa použiť inde), potom ak poľská firma vykoná len montáž stroja, považuje sa to za dodanie služby a miesto dodania by sa posúdilo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. za miesto dodania by sa považovalo tuzemsko v prípade, ak si tieto služby objednala od poľskej zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v PL slovenská zdaniteľná osoba, platiteľ, registrovaný a usadený v tuzemsku. Ak by bolo miesto dodania v tuzemsku, potom je slovenský platiteľ povinný tieto služby samozdaniť a uvedie ich v riadku 12 daňového priznania plus v riadku 21 v prípade, že slovenský platiteľ má právo na odpočítanie dane.

Môže však nastať situácia, že montáž klimatizácie vrátane jej dodávky sa posúdi podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, t. j. miestom dodania by bolo Nemecko a potom sa táto služba neuvádza v daňovom priznaní k DPH. V takom prípade je potrebné sa informovať o prípadnej registrácii v Nemecku, pričom registrácia sa týka poľského dodávateľa. Slovenský objednávateľ túto prijatú službu zahrnie do celkovej ceny dodávky, ktorá podlieha dani v Nemecku.

Slovenský platiteľ DPH poskytuje služby (montážne práce na nehnuteľnosti) pre nemeckú zdaniteľnú osobu identifikovanú na DPH. Služby sú ale vykonané v Anglicku. Kto odvádza DPH z uvedených služieb a kde?

Riešenie:

Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v Anglicku, potom je miestom dodania Anglicko (daň nepodlieha dani v tuzemsku), a preto je potrebné sa informovať na anglickej finančnej správe o prípadnej registrácii na DPH.

Spoločnosť SK1, platiteľ DPH dodáva elektrikárske práce odberateľovi v Nemecku DE1, ktorý je registrovaný na DPH v Nemecku, SK1 fakturuje DE1 tieto služby bez DPH, je to správne? Tieto práce však vykonávajú elektrikári, ktorí si SK1 objednáva u druhej slovenskej firmy SK2 platiteľa DPH a títo pracujú priamo v Nemecku. Ako bude SK2 fakturovať výkon svojich elektrikárov v Nemecku pre SK1, s DPH alebo bez DPH?

Riešenie:

Pri posudzovaní miesta dodania elektrikárskych prác poskytovaných za protihodnotu je potrebné skúmať, či objekt, na ktorý sa služba vzťahuje, možno považovať za nehnuteľný majetok, t. j. či existuje vzťah medzi službou a nehnuteľnosťou, v ktorej alebo, na ktorej sa služba uskutočňuje. Pokiaľ sa elektrikárske práce vykonávajú na nehnuteľnosti alebo v nehnuteľnosti, miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, čo znamená, že miestom dodania je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. Nemecko. SK1 potom danú službu pre nemeckého odberateľa – zdaniteľnú osobu usadenú v Nemecku fakturuje bez slovenskej dane, službu neuvádza v daňovom priznaní, len v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH.

Ak sú práce poskytované medzi dvomi tuzemskými platiteľmi posudzované ako elektrikárske služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, miesto ich dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 (kde sa nehnuteľnosť nachádza). Tuzemský poddodávateľ k cene poskytovaných služieb daň v tuzemsku neuplatní (služby nie sú predmetom dane v tuzemsku), poddodávateľ postupuje v súlade s právnom úpravou platnou v členskom štáte, kde je miesto dodania služby.

Ak sa poskytované práce viažu na konkrétnu hnuteľnú vec (napríklad stroj), okolnosť, že táto hnuteľná vec je umiestnená v nehnuteľnosti, nemá vplyv na určenie miesta dodania služby a v danom prípade sa uplatní postup podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že SK1 tieto služby nezdaní, nakoľko daň zaplatí nemecký odberateľ – zdaniteľná osoba usadená v Nemecku.

Ak však slovenskému dodávateľovi SK 1 vykoná elektrikárske služby na hnuteľnom majetku slovenský poddodávateľ SK2, potom miesto dodania je tam, kde je usadený odberateľ (SK1) teda v tuzemsku, a podľa § 69 ods. 1 je poddodávateľ SK2 povinný platiť daň (k cene služby uplatní daň v tuzemsku).

Slovenská firma A so sídlom na Slovensku, platiteľ DPH, si objednala u slovenskej firmy B práce žeriavom, ktorá je tiež platiteľom DPH. Práce žeriavom sa vykonávajú na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Rakúsku. Firma A bude fakturovať stavebné práce zdaniteľnej osoby usadenej a registrovanej na DPH v Rakúsku. Ako firma B vystaví faktúru pre firmu A bez DPH?

Riešenie:

V prípade, ak platiteľ dane B poskytne služby (práce vykonané žeriavom), ktoré sa vzťahujú k nehnuteľnosti pre slovenského platiteľa dane A, miesto dodania služby sa určí podľa § 16 ods.1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v inom štáte (napr. Rakúsko), táto služba v nadväznosti na § 2 ods.1 písm. b) zákona o DPH nie je predmetom dane v tuzemsku a platiteľ dane postupuje v zmysle legislatívy platnej v inom štáte. Platiteľ B by sa mal informovať sa o svojich registračných a odvodových povinnostiach v Rakúsku.

Slovenská firma A je registrovaná k DPH na Slovensku. Od slovenského dodávateľa – platiteľa B prijala služby – supervízia na stavbe v Botswane (tretí štát). Firma B vystavila faktúru so slovenskou DPH. Je postup firmy B správny? Nemala byť táto služba poskytnutá bez slovenskej dane, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v treťom štáte?

Riešenie:

Pri posudzovaní skutočnosti, či ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, je potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora ES (ESD) v prípade C-166/05 (Heger Rudi Gmbh), kde ESD vyjadril názor, že je veľké množstvo služieb, ktoré určitým spôsobom súvisia s nehnuteľnosťou. Ako služba viažuca sa k nehnuteľnosti sa posúdi taká služba, ak nehnuteľnosť predstavuje kľúčový a nevyhnutný prvok pri poskytnutí služby (kritérium, ktoré je možné použiť na účely § 16 ods. 1 – ak ide o službu, ktorá vedie k právnej alebo fyzickej zmene nehnuteľnosti).

Ak sa však služba len veľmi nepatrne viaže k nehnuteľnosti, nemá sa posúdiť podľa osobitného ustanovenia, ktorým je v zákone o DPH § 16 ods. 1. Napr. poradenské alebo právne služby, pri ktorých prevláda prvok právneho alebo technického poradenstva, sa posúdia podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak sú poskytnuté zdaniteľnej osobe. Ak by teda išlo o služby príbuzné poradensko-technickej službe, potom firma B postupovala správne, ak tieto služby zdanila tuzemskou DPH voči firme A, nakoľko miesto dodania sa posúdilo v tuzemsku, kde má sídlo firma A.

Slovenský sprostredkovateľ sprostredkoval pre českého občana – ubytovanie v penzióne v Tatranskej Lomnici, pričom ubytovacie zariadenie je platiteľom dane v SR. Ubytovanie bolo následne fakturované českému občanovi. Je sprostredkovanie fakturované bez slovenskej dane?

Riešenie:

Keďže podľa článku 31 písm. b) Nariadenia EÚ č. 282/2011 sa sprostredkovateľská služba posudzuje podľa čl. 46 Smernice 2006/112, potom miestom poskytovania sprostredkovania pre nezdaniteľnú osobu sa posudzuje podľa základnej transakcie. Základnou transakciou je ubytovanie, ktorého miesto sa posudzuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania ubytovacej služby je tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Týmto miestom je teda tuzemsko. Ak je miestom základnej transakcie tuzemsko, potom aj služba sprostredkovania vykonaná pre českého občana – nezdaniteľnú osobu – sa posúdi s miestom dodania v tuzemsku, z čoho vyplýva, že táto služba bude fakturovaná so slovenskou DPH.

Obec je právnickou osobou, ktorá má pridelené IČ DPH z dôvodu nadobudnutia tovaru z IČŠ nad hranicu 14 000 €. Obec si objednala stavebné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v SR od českého dodávateľa, ktorý je v tuzemsku registrovaný na DPH podľa § 5 (nemá v tuzemsku stálu prevádzku). Kto platí daň?

Riešenie:

Obec je právnickou osobou, ktorá má pridelené IČ DPH, preto pre účely určenia miesta dodania sa považuje za zdaniteľnú osobu. Miesto dodania sa určilo podľa § 16 ods. 1 ALE: keďže zahraničná osoba je v tuzemsku registrovaná pre daň, je táto zahraničná osoba povinná odviesť daň podľa § 69 ods. 1, nakoľko prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 je možný len na zdaniteľnú osobu a nie aj na právnickú osobu, ktorá by bola registrovaná pre daň ako je to v príklade pri § 15 ods. 4. Pre účely prenosu dane obec v danom prípade nie je zdaniteľnou osobou, preto daň zaplatí český dodávateľ, ktorý je registrovaný ako tuzemský platiteľ dane.

Dozor pri stavbe a inštalácii kotla

Spoločnosť je dodávateľom kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne, pričom spoločnosť dodáva energetické celky na základe zmluvy o dielo, ktorá obsahuje inžiniering, nákup materiálu, dodávku až po uvedenie do prevádzky.

Zároveň spoločnosť uzatvára zákazky so subdodávateľmi na dozor dodržiavania BOZP v mieste dodávky kotla a lešenia. Otázkou je:

• či dozor nad BOZP pri montáži kotla a rovnako pri inštruktáži lešenia predstavuje určenie miesta dodania podľa § 15 ods. 1, alebo podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Riešenie:

Problematikou dodávky stavebných prác úzko súvisiacich s nehnuteľnosťou sa zaoberal aj výbor pre DPH pri Európskej komisii EÚ, nakoľko určiť, či práce úzko súvisia s nehnuteľnosťou a teda miesto dodania by sa určilo podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, (kde sa nehnuteľnosť nachádza) alebo ide o práce, ktorých miesto dodania by sa určilo podľa § 15 ods. 1 cit. zákona (kde má miesto zdaniteľná osoba -odberateľ) bolo už veľmi veľa a každý členský štát si tieto zdaniteľné transakcie vysvetľoval po svojom.

Výbor DPH sa dohodol, že na účely DPH sa nehnuteľným majetkom rozumie akákoľvek vec, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorej by budova alebo stavba bola neúplná, ako napr. dvere, okná, strechy, schodištia, výťahy a aj akákoľvek vec, stroj, zariadenie trvalo nainštalované v budove alebo stavbe, ktoré nemôžu byť pohnuté, presunuté bez toho, aby sa budova zničila, poškodila, alebo zmenila.

Výbor DPH sa ďalej dohodol, že aj inštalácia stroja alebo zariadenia, ktoré tvoria súčasť stavby alebo nehnuteľnosti, sa bude posudzovať podľa osobitného pravidla – t. j. miesto dodania sa určí podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Rovnako sa bude posudzovať aj oprava, údržba, kontrola takéhoto zariadenia, ako aj dozor nad týmto zariadením.

V nadväznosti na uvedené bude teda dôležité určiť, či zariadenie následne po nainštalovaní tvorí neoddeliteľnú súčasť nehnuteľného majetku (budovy, stavby), ktoré nemôže byť pohnuté bez toho, aby sa budova, alebo stavba zničila, alebo zmenila.

Ak zariadenie (kotol) tvorí neoddeliteľnú súčasť stavby (nehnuteľnosti) v zmysle vyššie uvedeného, potom aj všetky činnosti s tým súvisiace by sa posúdili s miestom dodania podľa osobitného pravidla – t. j. kde sa nehnuteľnosť nachádza. (dozor, kontrola).

Česká spoločnosť dodáva na území tuzemska výťah vrátane inštalácie na bytovom dome v SR. Zmluvu má uzatvorenú so slovenským správcom – OSBD – platiteľom dane. Má povinnosť odviesť daň česká spoločnosť, ak má na Slovensku pridelené IČ DPH?

Riešenie:

Výťah tvorí súčasť bytového domu, preto sa dodanie tejto služby bude považovať s miestom dodania podľa osobitného pravidla, t. j. kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. týmto miestom je tuzemsko.

Podľa § 69 ods.2 platí prenos daňovej povinnosti na zdaniteľnú osobu, t. j. odberateľa v prípade, ak je podnikajúcim subjektom, ktorý má sídlo, alebo stálu prevádzkareň na území tuzemska.

V prípade, ak správca bytov koná v mene a na účet vlastníkov bytov, uskutočňuje dodávku výťahov zahraničná osoba s miestom dodania v tuzemsku voči vlastníkom bytov – t. j. voči nezdaniteľným osobám. V takom prípade túto službu zdaní česká spoločnosť v SR, nakoľko konečným spotrebiteľom služby nie je zdaniteľná osoba (správca bytov), ale nezdaniteľná osoba – vlastník bytu. Česká spoločnosť, keďže je registrovaná na DPH v tuzemsku, nemá možnosť preniesť daňovú povinnosť na zdaniteľnú osobu, keďže príjemcom služby je vlastník bytu – nezdaniteľná osoba.

V prípade, ak by správca bytov konal vo vlastnom mene na cudzí účet (obstaral vo vlastnom mene dodávku výťahu podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH), potom by daň platil správca bytov ako zdaniteľná osoba so sídlom v tuzemsku, ktorá je príjemcom služby úzko súvisiacej s nehnuteľnosťou v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH a česká spoločnosť by tieto služby nezdanila aj napriek tomu, že je v tuzemsku registrovaná pre daň (§ 69 ods. 2).

Vodoinštalačné práce v Nemecku pre občana

Platiteľ DPH v tuzemsku, vodár - kúrenár poskytuje vodoinštalačné služby v Nemecku pre súkromnú osobu. Aké má slovenský platiteľ povinnosti? Má službu fakturovať so slovenskou DPH?

Riešenie:

Vodoinštalačné práce sú práce, ktoré úzko súvisia s nehnuteľnosťou v prípade, ak sú jej súčasťou. Ak ide o práce súvisiace s nehnuteľnosťou, potom sa miesto dodania určí podľa osobitného pravidla § 16 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miestom dodania je štát, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Týmto miestom je Nemecko. Keďže konečným príjemcom vodoinštalačnej služby nie je zdaniteľná osoba, na ktorú by sa mohla preniesť daňová povinnosť, musí sa slovenský platiteľ informovať o prípadnej registrácii v Nemecku. Takáto služba nemôže podliehať dani v tuzemsku, neuvádza sa v daňovom priznaní, ani v súhrnnom výkaze, len v osobitných záznamoch v zmysle § 70 zákona o DPH.

§ 16 ods. 2

Zmena vyplýva z čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES. Táto zmena sa týka "dlhodobého nájmu" dopravného prostriedku (t. j. iného ako krátkodobého), ktorý sa poskytuje nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby, spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe, bude od 1. januára 2013 miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Výnimkou z tohto osobitného pravidla je dlhodobý nájom výletnej lode nezdaniteľnej osobe, pri ktorom miestom dodania služby je miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Ak v mieste, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi, nemá poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň, platí, že miestom dodania takejto služby, je miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Prenájom obytného prívesu

Platiteľ, ktorý má sídlo v tuzemsku, prenajme obytný príves súkromnej osobe, ktorá má bydlisko v ČR na obdobie od 1. 6. do 31. 7. Ide o dlhodobý nájom dopravného prostriedku pre nezdaniteľnú osobu. Miestom dodania bude ČR – kde má bydlisko súkromná osoba. Uvedená služba nejde do súhrnného výkazu, ani do daňového priznania. V prípade, ak by sa prenajal príves súkromnej osobe, ktorá má bydlisko v ČR, ale prechodne by sa zdržiavala v SR, alebo v inom štáte, potom miestom dodania je miesto prechodného bydliska. Obytný príves je v zmysle čl. 38 Nariadenia 282/2011 dopravným prostriedkom.

Platiteľ, ktorý má sídlo v tuzemsku, vlastní loď, ktorá kotví v prístave v Taliansku. V Taliansku má stálu prevádzkareň.

Loď prenajme slovenskej súkromnej osobe na obdobie od 1. 4. do 1.9. Ide o dlhodobý prenájom na viac ako 90 dní. Miestom dodania je Taliansko. Uvedená služba podlieha dani v Taliansku, neuvádza sa v súhrnnom výkaze, ani v daňovom priznaní k DPH. Ak by slovenský platiteľ nemal stálu prevádzkareň zriadenú v Taliansku, potom je týmto miestom miesto, kde má príjemca služby bydlisko, t. j. SR a táto služba by sa zdanila slovenskou DPH. Uvádzala by sa v daňovom priznaní k DPH v riadku 03 a 04.

Súkromná osoba zo SR si prenajme loď, ktorá kotví v prístave v Turecku od bulharského prenajímateľa. Bulharský prenajímateľ nemá zriadenú stálu prevádzkareň v Turecku. Miestom dodania je SR, bulharský prenajímateľ by sa registroval v SR.

Čo sa považuje za dopravné prostriedky pre účely prenájmu bližšie špecifikuje Nariadenie Rady EÚ č. 282/2011 oddiel 4 pododdiel 10 článok 38. Ide o:

• pozemné vozidlá – autá, motocykle, bicykle, tricykle a obytné prívesy,

• prívesy a návesy,

• železničné vagóny,

• plavidlá,

• lietadlá,

• vozidlá určené na prepravu chorých alebo zranených,

• poľnohospodárske traktory a iné poľnohospodárske vozidlá,

• mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.

Slovenský platiteľ poskytol prenájom osobného vozidla českej osobe identifikovanej pre daň 20. 1. v dĺžke 20 dní s tým, že český odberateľ si prišiel vozidlo prevziať do tuzemska. Miesto dodania sa posudzuje podľa miesta, kde sa dal k dispozícii, t. j. miestom dodania tejto služby je tuzemsko. Ak by tento prenájom trval dlhšie ako 30 dní, potom sa miesto prenáša do miesta odberateľa v zmysle § 15 ods. 1 tejto novely a vtedy by sa podával súhrnný výkaz.

Bližšie špecifikuje dĺžku trvania prenájmu (predĺženie zmluvy) Nariadenie Rady EÚ č. 282/2011 oddiel 4 pododdiel 10 čl. 39. Nariadenie má priamu účinnosť na zákon o DPH.

Článok 39

Odsek 1.:

Na uplatňovanie článku 56 smernice 2006/112/ES sa trvanie nepretržitej držby alebo používania dopravného prostriedku, ktorý je predmetom prenájmu, určí na základe zmluvy medzi zainteresovanými stranami. Zmluva slúži ako predpoklad, ktorý možno vyvrátiť akýmikoľvek skutkovými alebo právnymi prostriedkami, s cieľom stanoviť skutočné trvanie nepretržitej držby alebo používania. Prekročenie zmluvne určenej doby krátkodobého prenájmu v zmysle článku 56 smernice 2006/112/ES z dôvodu vyššej moci nemá vplyv na určenie trvania nepretržitej držby alebo používania dopravného prostriedku.

Tuzemský platiteľ s mesačným zdaňovacím obdobím sa dohodol s českou zdaniteľnou osobou, že mu prenajme osobné motorové vozidlo na obdobie 25 dní (od 1-25. 7.), pričom vozidlo si prišiel český odberateľ prevziať na Slovensko 1. 7. Dohodli sa na platbe vopred v hodnote 500 € (platba v 100 % nej výške) Platba bola prijatá na účet 2.7. Keďže prenájom je na obdobie kratšie ako 30 dní, miestom dodania je tuzemsko (tam, kde sa vozidlo dá k dispozícii nájomcovi).

Záloha sa teda musela zdaniť slovenskou DPH dňa 2. 7. K prijatej zálohe platiteľ vystavil faktúru rovnako 2. 7.

25. 7. došlo v ČR ku krupobitiu a zavaleniu vozidla padnutým stromom. Dopravný prostriedok zostal v držbe nájomcu z dôvodu opravy vozidla. Z uvedeného vyplýva, že došlo k tzv. vyššej moci, na základe ktorej nebolo možné dodržať zmluvné podmienky a vrátiť vozidlo načas. Napriek tomu, že vozidlo bolo vrátené oneskorene – 15. 8., považuje sa tento prenájom za krátkodobý, t. j. miesto dodania sa posudzuje podľa § 16 ods. 2, t. j. miestom dodania je tuzemsko a prenájom bol zdanený vo forme zálohy. Pri vyúčtovaní pri ukončení dobu nájmu už nebude daň odvádzaná, nakoľko bola odvedená vo forme zálohy.

Článok 39 ods. 2 cit. nariadenia:

Ak sa na prenájom jedného a toho istého dopravného prostriedku vzťahujú zmluvy medzi tými istými stranami nasledujúce po sebe, doba trvania je doba nepretržitej držby alebo používania tohto dopravného prostriedku na základe všetkých týchto zmlúv posúdených ako celok.

Na účely prvého pododseku sa zmluva a jej predĺženia považujú za zmluvy nasledujúce po sebe.

Trvanie zmluvy alebo zmlúv o krátkodobom prenájme, ktoré predchádzajú zmluve považovanej za dlhodobú, sa však nespochybňuje za predpokladu, že nedochádza k zneužitiu.

Tuzemský platiteľ s mesačným zdaňovacím obdobím sa dohodol s českou zdaniteľnou osobou, že mu prenajme osobné motorové vozidlo na obdobie 25 dní (od 1. – 25. 7. ), pričom vozidlo si prišiel český odberateľ prevziať na Slovensko 1. 7. Dohodli sa na platbe vopred vo výške 300 €.

Platba bola prijatá na účet 2.7. Keďže prenájom je na obdobie kratšie ako 30 dní, miestom dodania je tuzemsko (tam, kde sa vozidlo dá k dispozícii nájomcovi). Záloha sa teda musela zdaniť dňa 2. 7. K prijatej zálohe platiteľ vystavil faktúru rovnako 2. 7.

26. 7. bola s nájomcom podpísaná ďalšia zmluva, na základe ktorej sa prenájom predlžuje o obdobie ďalšieho mesiaca, t. j. bude sa meniť aj cena úmerne od počtu ďalších dní nájmu. Dopravný prostriedok zostal v držbe nájomcu bez prestávky. Z uvedeného vyplýva, že sa zohľadní ďalšia zmluva, ktorá predlžuje dobu nájmu na obdobie dlhšie ako 30 dní, z čoho vyplýva, že miesto dodania bude v mieste odberateľa, teda v ČR, pričom miesto dodania sa už bude posudzovať podľa § 15 ods. 1 a nie podľa § 16 ods. 2 zákona. Keďže záloha bola zdanená, bude sa musieť vykonať oprava pôvodného dokladu v zmysle § 75 ods. 7.

Nakoľko ide o opravu v rámci jedného zdaňovacieho obdobia (záloha bola prijatá 2. 7. zmluva predĺžená 26. 7.), nie je potrebné podávať dodatočné daňové priznanie. Faktúra, ktorá bola vystavená 2. 7. sa opraví tak, že sa napr. 26. 7. vystaví "opravná faktúra", ktorá sa viaže na pôvodnú faktúru, t. j. na opravnej faktúre sa uvedie odkaz na pôvodnú faktúru k prijatej platbe, ako deň daňovej povinnosti sa uvedie 2. 7., avšak faktúra nebude obsahovať základ dane a daň, len cenu celkom, t. j. 300 €. V rámci zdaňovacieho obdobia júl (prenajímateľ má určené mesačné zdaňovacie obdobie) nebude táto opravná faktúra, ani pôvodná faktúra k prijatej platbe uvedená v daňovom priznaní.

Článok 39 ods. 3 cit. nariadenia:

Pokiaľ nedochádza k zneužitiu, zmluvy medzi tými istými stranami nasledujúce po sebe a týkajúce sa rôznych dopravných prostriedkov sa nepovažujú za zmluvy nasledujúce po sebe v zmysle odseku 2.

Článok 40 cit. nariadenia:

Miesto, kde sa dopravný prostriedok skutočne dá k dispozícii zákazníkovi, ako sa uvádza v článku 56 ods. 1 smernice 2006/112/ES, je miesto, kde ho zákazník alebo tretia osoba konajúca v jeho mene prevezme do fyzickej držby.

§ 16 ods. 3

Osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby podľa § 16 ods. 3 pre zdaniteľnú osobu v súvislosti s uvedenými službami sa bude vzťahovať len na vstup na kultúrne, umelecké, športové a podobné podujatia (napr. výstavy a veľtrhy) ako aj na doplnkové služby, ktoré bezprostredne súvisia so vstupom na tieto podujatia (napr. šatňa). Všetky ostatné kultúrne, umelecké, športové, vzdelávacie a podobné služby iné ako vstup na tieto podujatia sa budú posudzovať pri poskytnutí zdaniteľnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona. Uvedená zmena pravidiel vyplýva z čl. 3 smernice Rady 2008/8/ES. Služby súvisiace so vstupom bližšie špecifikuje Nariadenie EÚ 282/2011 s účinnosťou od 1. 7. 2011, ktoré má priamy účinok na zákon o DPH.

Článok 32 nariadenia:

1. Služby v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia, ako sa uvádza v článku 53 smernice 2006/112/ES, zahŕňajú poskytnutie služieb, ktorých základnou charakteristikou je udelenie práva na vstup na podujatie výmenou za lístok alebo platbu, vrátane platby vo forme predplatného, sezónneho lístku alebo pravidelného poplatku.

2. Odsek 1 sa vzťahuje najmä na:

a) právo na vstup na zábavné predstavenia, divadelné predstavenia, cirkusové predstavenia, veľtrhy, do zábavných parkov, na koncerty, výstavy a iné podobné kultúrne podujatia;

b) právo na vstup na športové podujatia, akými sú zápasy alebo súťaže;

c) právo na vstup na vzdelávacie a vedecké podujatia, akými sú konferencie a semináre.

3. Odsek 1 sa nevzťahuje na používanie zariadení, akými sú telocvične alebo podobné zariadenia, za úhradu poplatku.

Služby súvisiace so vstupom na kultúrne, umelecké ... atď. podujatia sú bližšie špecifikované v § 16 ods. 3 zákona o DPH. Ich miesto sa teda…