Kritériá posudzovania daňovej uznateunosti manka a škody podua zákona o dani z príjmov

3.21.2 Kritériá posudzovania daňovej uznateľnosti manka a škody podľa zákona o dani z príjmov

Ing. Zdenka Kováčová; Ing Peter Horniaček

Na účely posudzovania daňových výdavkov v zásade platí, že manká a škody sú podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP nedaňovým výdavkom, a to vo výške presahujúcej prijaté náhrady.

Takýto postup vyplýva z nasledovných ustanovení ZDP:

• § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorého je uznaným daňovým výdavkom každý výdavok, ktorý je riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, ak ZDP alebo osobitný predpis nestanoví inak,

• § 19 ods. 1 ZDP, podľa ktorého ak určitý výdavok je limitovaný ZDP alebo iným osobitným predpisom, potom sa zahrnie do základu dane len do výšky tohto limitu,

• § 21 ods. 2 písm. e) ZDP, podľa ktorého všetky manká a škody presahujúce prijaté náhrady, sú daňovo neuznané (s výnimkou stratného, úhynu zvierat a tzv. nezavinených škôd),

• § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, podľa ktorého je možné zostatkovú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky náhrad zahrňovaných do základu dane.

Výnimkou z tohto postupu sú:

• daňovníkom nezavinené škody podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, ktoré vznikli v dôsledku živelnej pohromy (zemetrasenie, povodeň, krupobitie, lavína, blesk) alebo ich spôsobil neznámy páchateľ, pričom daňovým výdavkom sa stanú v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

• stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov tovaru,

• nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú hmotným majetkom podľa ZDP,

• preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvierat základného stáda,

• ekonomicky zdôvodnené technologické a technické úbytky zásob vo výrobnom procese.

Škodou sa podľa § 26 ods. 6 ZU rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo…