Pracovný odev a obuv

3.2.6 Pracovný odev a obuv

Ing. Ján Mintál, Ing. Viera Mezeiová

Z hľadiska daňovej uznateľnosti výdavkov sa v praxi v princípe možno stretnúť s dvoma pohľadmi na používanie pracovného oblečenia a obuvi, a to ako:

• osobné ochranné prostriedky alebo ako

• reprezentačný prvok, ktorého poslaním je spravidla deklarovať postavenie pracovníka.

Povinnosť poskytovať zamestnancom pracovný odev, resp. obuv z iného dôvodu ako z titulu ochrany práce (napr. reprezentačný alebo propagačný aspekt, tradícia a pod.), ako jednotného pracovného ošatenia v pracovnom procese, ako súčasť vonkajších prejavov zamestnancov, ako aj ustanovenie okruhu profesií, v ktorých je nosenie jednotného pracovného ošatenia súčasťou pracovných povinností zamestnancov, môže zamestnávateľ určiť vo vnútropodnikovej smernici, alebo takáto povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzného predpisu alebo smernice schválenej príslušným rezortom (služobné rovnošaty lesníkov, železničiarov, policajtov, colníkov a pod.).

Pracovný odev a obuv zamestnancov ako osobný ochranný pracovný prostriedok

Náklady na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP bodu 1 daňovými výdavkami. Podľa § 147 ZP Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný v rozsahu svojej pôsobnosti sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zn. n. p (ZBOZP) ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podmienky poskytovania pracovných odevov tak, ako ich stanovuje právna úprava, sú založené na princípe, že rozhodujúcim subjektom pri zabezpečení ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci je zamestnávateľ. Z tohto princípu vyplýva, že zamestnávateľ je povinný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov, napr.:

• poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia potrebné účinné osobné ochranné prostriedky vrátane pracovných odevov a obuvi na bezplatné používanie a viesť evidenciu o ich poskytnutí [ § 6 ods. 2 písm. b) ZBOZP ],

• udržiavať pracovné prostriedky v použiteľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie [ § 6 ods. 2 písm. c) ZBOZP ],

• kontrolovať, či zamestnanci pracovné ochranné prostriedky riadne používajú [ § 9 ods. 1 písm. d) ZBOZP ].

ZBOZP navyše v rámci ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) ZBOZP ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Rozsah a podrobnejšie podmienky poskytovania osobných ochranných prostriedkov sú ustanovené nariadením vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „NVOOPP”). Toto NV ustanovuje minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci. Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov je uvedený v prílohe č. 1 spomínaného nariadenia vlády a zoznam nebezpečenstiev je uvedený v prílohe č. 2. Osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami alebo nebezpečenstvami môžu byť aj iné osobné ochranné pracovné prostriedky a nebezpečenstvá, ako sú uvedené v prílohách č. 1 a 2, ak ich určil zamestnávateľ podľa § 4 NVOOPP.

Osobným ochranným pracovným prostriedkom nie je bežný pracovný odev, uniforma a obuv, prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc, prostriedok používaný pri cestnej doprave, športová výstroj, ani prostriedok na sebaobranu a na odstrašovanie.

Osobný ochranný pracovný prostriedok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce.

Zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, je uvedený v prílohe č. 3 NVOOPP. Práca, pri ktorej sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, môže byť aj iná práca, ako je uvedená v prílohe č. 3, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť vyššie uvedeným spôsobom. Ak viaceré nebezpečenstvá vyžadujú, aby zamestnanec používal súčasne viac osobných ochranných pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa dajú navzájom skombinovať a zabezpečia účinnú ochranu pred týmito nebezpečenstvami.

Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody). Osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, musí:

• zabezpečovať účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvami a sám nesmie zvyšovať riziko,

• zodpovedať existujúcim a predvídateľným pracovným podmienkam a pracovnému prostrediu na pracovisku,

• vyhovovať ergonomickým požiadavkám, zdravotnému stavu zamestnanca a po nevyhnutnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca, ak to osobný ochranný pracovný prostriedok umožňuje,

• byť zdravotne neškodný.

Zoznam ďalších kritérií na výber osobného ochranného pracovného prostriedku, ktoré zamestnávateľ pri výbere zohľadňuje, je uvedený v prílohe č. 4 NVOOPP. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zamestnávateľ môže vyberať osobný ochranný pracovný prostriedok aj podľa ďalších kritérií.

Zamestnávateľovi okrem vybavenia zamestnancov vhodnými osobnými ochrannými prostriedkami vzniká povinnosť:

• zrozumiteľne oboznámiť zamestnancov s nebezpečenstvami, pred ktorými ich používanie osobných ochranných prostriedkov chráni,

• poučiť zamestnancov o správnom používaní týchto osobných ochranných prostriedkov, a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik,

• sprístupniť zamestnancom informácie potrebné pre používanie každého typu osobného ochranného pracovného prostriedku používaného zamestnancom,

• zabezpečiť udržiavanie osobných ochranných prostriedkov najmä čistením, opravou alebo výmenou,

• posudzovať riziko, hodnotiť nebezpečenstvá a posudzovať vhodnosť poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov vždy, ak sa zmenia nebezpečenstvá najmä v dôsledku zmeny technológie alebo organizácie práce, alebo zmeny pracovných podmienok, ak sú dostupné účinnejšie technické prostriedky a prostriedky kolektívnej ochrany na vylúčenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev alebo ak sú dostupné účinnejšie osobné ochranné pracovné prostriedky.

Nielen zamestnanci v hlavnom pracovnom pomere, ale aj osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom prostredníctvom uzatvorenej dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, musia byť vybavené pracovnými ochrannými prostriedkami, pokiaľ pracujú v rovnakom prostredí ako zamestnanci v pracovnom pomere.

Ochranné prostriedky poskytnuté zamestnávateľom počas ich používania zamestnancom ostávajú vlastníctvom zamestnávateľa. Právna úprava ponecháva na zamestnávateľa, či pracovný odev, ale aj iné ochranné prostriedky, ktoré po zvážení ich funkčnosti vyradí, ponechá zamestnancovi alebo s nimi naloží inak. Pracovné ochranné prostriedky opätovne môže poskytnúť inému zamestnancovi iba v tom prípade, ak došlo k ich vydezinfikovaniu, vypraniu a pod., aby sa zabránilo prenosu infekcií, chorôb a pod.

Prax ukazuje, že najťažšie je stanoviť periodicitu výmeny, resp. vybavenia zamestnancov novým pracovným odevom alebo inými ochrannými prostriedkami. § 2 ods. 5 zákona č. 395/2006 Z. z. ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv v tých prípadoch, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako 6 mesiacov. Je teda na zamestnávateľovi, aby so zreteľom na charakter vykonávanej práce a vlastnosti pracovného odevu alebo obuvi stanovil spôsob, podmienky a dobu ich používania, a to napr. prostredníctvom internej smernice. Všeobecne platí, že pracovný odev sa vymieňa až potom, ako skôr vydaný stratil účinok proti vyskytujúcim sa rizikám, alebo ak sa jeho ďalším používaním zamestnanec vystavuje novým rizikám (napr. obuv je už opotrebovaná a dôsledkom jej ďalšieho používania hrozí pracovný úraz a pod.). Nie je vylúčené, aby sa pracovný odev vymenil predčasne, pokiaľ sa zistí zlá kvalita alebo jeho opotrebenie v dôsledku mimoriadnych pracovných podmienok. Zamestnávateľ určí podmienky používania, najmä dobu používania osobného ochranného pracovného prostriedku na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastností a účinnosti príslušného ochranného prostriedku.

Napr. vyhláška MPSV a R SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v z. n. p. ustanovuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Vzťahuje sa aj na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri iných prácach vykonávaných pomocou pracovných postupov a pracovných prostriedkov používaných pri stavebných prácach.

Daňové hľadisko

Z hľadiska zamestnávateľa: Náklady na pracovné odevy a obuv poskytované ako osobný ochranný pracovný prostriedok v súlade s NVOOPP sa považujú podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP bodu 1 za výdavky na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Rovnako sú posudzované aj preukázané náklady na údržbu a čistenie takýchto pracovných odevov, resp. obuvi.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na pracovné ošatenie zamestnancov podľa ZDP vydalo MF SR pokyn č. 4753/1998-62 v znení oznámenia č. 22058/2000-72 publikovanom vo Finančnom spravodajcovi 14/2000, ktorý sa pôvodne vzťahoval na už neúčinný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, avšak z dôvodu právnej absencie sa jeho ustanovenia v oblasti pracovných odevov aplikujú aj v súčasnosti. V zmysle tohto pokynu okrem iného platí, že preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ musí na základe hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom určí podmienky a najmä dobu jeho používania.

Z…