3.1.5 Príslušenstvo automobilu
Ing. Dušan Dobšovič, Ing. Peter Horniaček, Ing. Viera Mezeiová
Podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa doplnkovým príslušenstvom vozidla a výbavou vozidla rozumie samostatná technická jednotka, ktorou môže byť vozidlo vybavené nad rámec schváleného typu, variantu typu alebo verzie variantu typu, pričom ich použitie vo vozidle nie je povinné.
Pojem „príslušenstvo automobilu” zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zn. n. p. (ZDP) nedefinuje. Na účely tohto zákona je potrebné vychádzať z definícií príslušenstva z Občianskeho zákonníka, na ktorý sa odvoláva aj § 13 ods. 5 PUP.
Podľa § 121 ods. 1 OZ., príslušenstvom sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. To znamená, že príslušenstvom sú také veci, ktoré v právnom zmysle majú charakter samostatných vecí a z rozhodnutia ich vlastníka, ktorý je súčasne vlastníkom hlavnej veci, sú tieto určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou. Aj hlavná vec aj príslušenstvo veci sú samostatnými vecami vo vlastníctve tej istej osoby. Z porovnania ich hospodárskeho významu vyplýva, ktorá z nich je hlavnou vecou. Z rozhodnutia vlastníka môže vec stratiť charakter príslušenstva, napr. tým, že ju určí za príslušenstvo inej hlavnej veci alebo ju prevedie na inú osobu, a pod.
Z postupov účtovania tiež vyplýva, že príslušenstvom sú napr. prídavné alebo výmenné zariadenia, ktorú sú súčasťou ocenenia a evidencie dlhodobého majetku. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne. Pokiaľ príslušné predmety netvoria s hlavnou vecou jeden majetkový celok, ide o samostatné hnuteľné veci.
Určenie, či nejaká vec je príslušenstvo, má význam pre vymedzenie vstupnej ceny automobilu (bude sa odpisovať spolu s hlavnou vecou) a pri posudzovaní technického zhodnotenia.
V prípade automobilov sa vyskytuje veľké množstvo predmetov, ktoré môžu, ale nemusia byť považované za príslušenstvo. Príslušenstvom automobilu je jeho obvyklá výbava, príp. doplňujúca výbava, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou automobilu – samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s automobilom a spolu s ním tvoria jeden majetkový celok.
Obvyklou výbavou automobilu, ktorú možno považovať za príslušenstvo automobilu, sa rozumie napr. antiblokovací systém (ABS), ťažné zariadenie, automatická prevodovka, palubný počítač, airbag – vzduchové vankúše, tónované sklá, zabezpečovacie zariadenie, protisklzový pohon, elektronická regulácia podvozku, elektrónové disky kolies, puklice, elektrické otváranie okien, prídavný svetlomet, stierač zadného skla, katalyzátor, klimatizácia, opierky hláv, čalúnenie interiéru a sedadiel, delené zadné sedadlo, spätné zrkadlo, ostrekovač reflektora, otváracie strešné okno, otváracia strecha, vyhrievané sedadlo, samostatné kúrenie, tempomat, vonkajší teplomer, centrálne zamykanie, vyhrievanie skiel, nosiče batožín a pod. Doplňujúcu výbavu automobilu tvoria napr. autorádio, antény, zosilňovače, televízor, telefón, chladnička a pod.
Pojem príslušenstva sa teda na daňové účely uplatňuje najmä cez posúdenie technického hľadiska (pevné spojenie s hlavnou vecou, funkčnosť výlučne s hlavnou vecou, a pod.), čo sa na účely ZDP premieta do pojmu modernizácie (§ 29 ods. 5 ZDP).
S výmenou, resp. doplnením súčastí alebo príslušenstva motorového vozidla teda súvisí technické zhodnotenie. Pod výmenou alebo doplnením príslušenstva automobilu treba rozumieť jeho vybavenie obvyklou výbavou a za určitých podmienok aj doplňujúcou výbavou, na základe čoho sa rozšíri vybavenosť automobilu.
Rozšírením vybavenosti alebo použiteľnosti automobilu o také súčasti, ktoré pôvodný automobil neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť automobilu, dochádza k modernizácii.
Výdavky vynaložené na obvyklé vybavenie automobilu, ak v úhrne za zdaňovacie obdobie presiahnu 1 700 €, sa povinne považujú za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 3 ZDP). Tieto výdavky potom nie je možné jednorazovo zahrnúť do daňových výdavkov príslušného zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo technické zhodnotenie zaradené do užívania, ale iba prostredníctvom odpisov technického zhodnotenia hlavnej veci.
Ak cena príslušenstva neprevyšuje v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 €, daňovník sa môže rozhodnúť, či takéto technické zhodnotenie bude považovať za výdavok na technické zhodnotenie, alebo tieto výdavky zahrnie do daňových výdavkov jednorazovo.
Príslušenstvo automobilu možno pritom za technické zhodnotenie uznať len vtedy, ak sú splnené nasledovné podmienky:
