3.12.3.1 Tvorba sociálneho fondu
Ing. Jozef Pohlod; Ing. Peter Horniaček
Sociálny fond je jediný fond, ktorý sa tvorí na ťarchu nákladov účtovnej jednotky a považuje sa za záväzok účtovnej jednotky voči zamestnancom.
V § 2 ZSF sú vymedzené subjekty, ktoré tvoria sociálny fond. Každý zamestnávateľ, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je právnickou alebo fyzickou osobou, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území SR a zamestnáva zamestnancov, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Zákon neustanovuje, že sociálny fond môžu tvoriť len zamestnávatelia, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ide o všetkých zamestnávateľov, bez ohľadu na predmet ich činnosti, záujmov, účelu, pre ktorý boli zriadení. Zamestnávatelia, pokiaľ zamestnávajú zamestnancov v pracovnom alebo v služobnom pomere, tvoria sociálny fond.
Vymedzenie pojmu „zamestnávateľ”
Zamestnávateľom v zmysle ZSF sú nasledovné subjekty:
-
všetky druhy obchodných spoločností, družstvá, spoločné podniky, štátne podniky, -občianske združenia, cirkvi, náboženské spoločnosti,
-
politické strany a hnutia, záujmové združenia,
-
verejnoprávne inštitúcie,
-
nadácie a fondy,
-
rozpočtové a príspevkové organizácie, obce,
-
jednotky územnej samosprávy,
-
fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, na základe osobitných predpisov, činnosť v poľnohospodárstve, a sú registrované podľa osobitných predpisov.
Vymedzenie pojmu „zamestnanec”
V § 2 ods. 2 ZSF sú vymedzení zamestnanci, na ktorých sa vzťahujú podmienky tvorby fondu. Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa zakladá pracovnou zmluvou (§ 42 ZP).
Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie (ak takýto spôsob vyplýva z osobitného predpisu, zo stanov alebo z uznesenia príslušných orgánov družstiev, združení alebo z interného predpisu zamestnávateľa) ako predpoklad vykonávania funkcie, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Ak zamestnávateľ zabezpečuje plnenie úloh zamestnávaním pracovníkov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohôd o vykonaní práce uzatvorených podľa § 42 ZP a na takýchto pracovníkov sa úprava sociálneho fondu nevzťahuje.
Zákon o sociálnom fonde sa nevzťahuje na iné formy zmlúv, na základe ktorých fyzické osoby vykonávajú pre zamestnávateľa určitý druh činnosti, ako sú napr. zmluvy o vytvorení diela podľa autorského práva, mandátne, príkazné alebo iné zmluvy.
§ 19 ods. 1 ZDP upravuje, za akých podmienok možno uznať výšku výdavku súvisiaceho s tvorbou sociálneho fondu do daňových výdavkov. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, potom možno zahrnúť do daňových výdavkov preukázaný náklad najviac vo výške tohto limitu. Takýmto osobitným predpisom pre účely tvorby fondu aj ZSF
Podľa § 21, ktorý všeobecne vymedzuje, ktoré výdavky nie sú uznané za daňový výdavok sa v ustanovení § 21 ods. 1) písm. d) uvádza, že daňovými výdavkami nie ZDP je tvorba rezervného fondu a ostatných fondov s výnimkou sociálneho fondu. Tvorbu sociálneho fondu upravuje osobitný predpis a teda daňovými výdavkami je daňovým výdavkom:
-
povinná tvorba fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF,
-
prídel do fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF,
-
prídel do fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 ZSF.
§ 19 ZDP ustanovuje, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Takýmto osobitným predpisom je aj ZSF, podľa ktorého:
-
prídel do fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF (vo výške 0,6 % až 1 % zo základu na určenie prídelu),
-
prídel do fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSF (prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa, najviac však do výšky 0,5 % zo základu na určenie prídelu),
-
prídel do fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSF (prídel vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov určených zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však do výšky 0,5 % zo základu na určenie prídelu),
u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, sa považuje za výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a v preukázateľnej výške tvorí položku daňovo uznaných nákladov.
Podľa § 3 ZSF zamestnávateľ tvorí sociálny fond nasledovne:
a) povinná tvorba prostriedkov do sociálneho fondu;
v dôsledku nadobudnutia účinnosti novely ZSF - zákona č. 591/2007 Z. z.,
sa už nerozlišuje skutočnosť, či u zamestnávateľa pôsobí alebo nepôsobí odborová organizácia.
Zvýšený prídel do SF do výšky 1 % zo základu môže tvoriť zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a ak za predchádzajúci kalendárny rok
splnil súčasne tieto 2 podmienky:
Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, takýto zamestnávateľ tvorí SF maximálne iba do výšky 0,6 % zo základu na určenie prídelu.
Základom pre určenie prídelu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom pre určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac.
Predmetný povinný prídel je uznaný za daňový výdavok v súlade s § 21 ods. 2 písm. d) ZDP, pretože ide o povinný prídel a zároveň ide o taký výdavok uznaný do daňových nákladov podľa § 19 ods. 1 ZDP, ktorý upravuje osobitný predpis – ZSF.
b) nepovinný prídel prostriedkov do sociálneho fondu.
§ 3 ods. 1 písm. b) ZSF umožňuje tvoriť sociálny fond aj ďalšími príspevkami, ktoré nie sú povinným prídelom na ťarchu nákladov, a to:
prídel do sociálneho fondu vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa a to najviac do výšky 0,5 % zo stanoveného základu. Uvedený prídel môžu tvoriť subjekty od 1. 1. 2008 bez ohľadu na to, či sú zamerané na podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku alebo nepodnikateľskú činnosť. Podmienkou uvedeného zvýšeného prídelu je dohoda zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov buď v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, zakotví zamestnávateľ takýto prídel vo vnútornom predpise.
alebo
prídel do sociálneho fondu vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancov. Táto suma však nesmie prekročiť výšku 0,5% zo súhrnu miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu v bežnom roku, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok pre pracovno-právne účely. Výška tejto sumy pre tvorbu je závislá od počtu zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania a späť verejnou dopravou, pričom ich priemerný zárobok nepresahuje výšku 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca SR zistenej Slovenským štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci 2 roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Uvedený prídel si nevyžaduje uzatvorenie kolektívnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
S účinnosťou od 1. 1. 2008 sa menia podmienky prídelu do sociálneho fondu vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancov, a to pri dodržaní podmienok stanovených v § 7 ods. 5 ZSF. Táto suma však nesmie prekročiť výšku 0,5 % zo súhrnu miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu v bežnom roku, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok pre pracovno-právne účely. Výška tejto sumy pre tvorbu je závislá od počtu zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania a späť, pričom ich priemerný zárobok nepresahuje výšku 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej SŠÚ za kalendárny rok, ktorý predchádza 2 roky kalendárnemu roku, kedy sa tvorí SF.
Tvorba fondu:
Povinný prídel prostriedkov do sociálneho fondu sa tvorí v deň dohodnutý na výplatu mzdy
alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa osobitného predpisu sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa.
Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.
Dôležité upozornenie:
Zamestnávateľ pri nepovinnom prídele podľa § 3 ZSF by išlo v jednom prípade o neoprávnenú tvorbu sociálneho fondu.
Z uvedeného vyplýva, že za daňový výdavok sa uzná vždy len jeden z týchto prídelov v súlade s § 21 ods. 2 písm. d) ZDP.
-
ako nepovinný prídel do sociálneho fondu okrem vyššie uvedených prídelov je možný aj ďalší zákonom nelimitovaný prídel. Jeho zdrojom sú dary, dotácie a príspevky, použitie nerozdeleného zisku. Uvedený prídel môžu vykonať z vyššie uvedených zdrojov zamestnávatelia bez ohľadu na ich činnosť a bez ohľadu na skutočnosť, či je uzatvorená alebo nie je…
