7.4 Účtovanie vlastného imania a dlhodobých záväzkov
Ing. Jozef Pohlod; Ing. Ján Mintál
Z pohľadu ekonomického financovanie podniku zahrňuje obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov. Podľa toho, z akých zdrojov kapitál pochádza, sa delí financovanie z vlastných zdrojov a z cudzích zdrojov. Práve takéto hľadisko je rozhodujúce aj pre klasifikáciu zdrojov z pohľadu účtovníctva.
Vlastný kapitál tvorí vlastné imanie, ktoré sa účtuje na účtoch v účtovej triede 4, ktoré zahrňuje tieto základné zložky:
- základné imanie,
- kapitálové fondy,
- fondy tvorené zo zisku,
- hospodársky výsledok minulých období,
- hospodársky výsledok bežného obdobia,
-
základné imanie – tvorí sa vkladmi vlastníkov alebo upisovaním akcií v nominálnej cene. Tvorí v podstate pevnú časť vlastného imania, ktorá vzniká najmä pri založení spoločnosti. Meniť sa môže len so súhlasom spoločníkov alebo valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Veľkosť základného imania je daná právnymi predpismi (Obchodný zákonník) a mala by zodpovedať trvalej potrebe vlastného kapitálu, ktorá vyplýva z potreby stáleho majetku a trvalej časti obežného majetku. V prípade vykazovania straty, ktorá sa neuhradí inou formou, dochádza k zníženiu základného imania spoločnosti.
-
kapitálové fondy – možno sem zaradiť najmä emisné ážio (časť uznaných vkladov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie kapitálovej spoločnosti, tvorí sa prebytkom emisnej ceny nad nominálnou hodnotou akcie), fondy tvorené z darov, dotácií na nadobudnutie stáleho majetku, vklady spoločníkov, ktorými sa nezvyšuje základné imanie a pod.
-
fondy zo zisku – majú charakter tzv. zákonných fondov (ako zákonný rezervný fond, ktorý sa musí tvoriť v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti, a nedeliteľný fond, ktorý sa tvorí v družstve), alebo charakter dobrovoľný (vznikajú na základe spoločenskej zmluvy, stanov, rozhodnutia valného zhromaždenia a pod.)
-
hospodársky výsledok minulých rokov – vystupuje v podobe nerozdeleného zisku, teda zisku, ktorý nebol použitý na prídely do fondov alebo na dividendy a previedol sa do ďalšieho obdobia
-
hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia – podlieha schvaľovaciemu konaniu, preto sa do doby jeho rozdelenia eviduje na účte „hospodársky výsledok v schvaľovacom konaní“. Časť z hospodárskeho výsledku bežného obdobia sa zvyčajne rozdeľuje aj mimo podniku vo forme dividend, podielov na hospodárskom výsledku.
Vlastné imanie je v Medzinárodných účtovných štandardoch – IAS označené ako zostatková veličina, teda suma majetku podniku, ktorá zostáva po odpočítaní všetkých jeho záväzkov. Medzinárodné účtovné štandardy vlastným imaním rozumejú to, čo by zostalo majiteľom podniku z majetku, keby uhradili všetky svoje záväzky. Zákon o účtovníctve pojem vlastného imania necharakterizuje, ale nepriamo možno aplikovať, že ide o rozdiel majetku a záväzkov. Vlastné imanie je totožné s čistým obchodným imaním, ktoré ustanovuje § 6 Obchodného zákonníka ako rozdiel obchodného majetku a záväzkov
Účtovanie vlastného imania vychádza z ustanovení zákonných predpisov – t. j. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení doplnkov a opatrenia MF SR č.j.23054/2002-92 v znení neskorších predpisov ako aj vnútorných predpisov účtovnej jednotky, ktoré nadväzujú na zákonné predpisy podľa typu kapitálovej spoločnosti. Vlastné imanie účtovnej jednotky sa účtuje na účtoch účtovej skupiny
-
41 – Základné imanie a kapitálové fondy
-
42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia
-
43 – Výsledok hospodárenia
Účtovanie vlastného imania upravuje ustanovenie § 59 postupov účtovania. V súvislosti s účtovaním vlastného imania môžu vzniknúť nasledovné účtovné základné prípady:
